v skrývaní a kamuflovaní je tento béžový huncút ozajstný majster. Počas tých rokov, čo ho ľudstvo pozná a kultivuje – hovoríme približne o takých 7 500 rokoch – sa dokázal pretransformovať do toľkých podôb, poskrývať sa do všetkých možných vecí na svete, ktoré dennodenne používame, až sa nám z toho môže zatočiť hlava. Stačí sa totiž kamkoľvek pozrieť a pozeráme sa naň, na arašid. Či už je to čokoládová tyčinka, kde sú zvyšky jeho jadier alebo dvere kuchynskej linky, ktoré sú zas pozliepané z arašidových škrupiniek. Podstielka pre mačku či morské prasiatko? Papier? Linoleum? Atrament? Všade samý arašid! Človek by naozaj neveril, čo všetko obsahuje jeho stopy.
„Arašid je neuveriteľne výživný. Taký výživný, že v súčasnosti pred ním varujú všetci tréneri bojujúci s obezitou svojich klientov.“
Ešte aj meno si mení, ako chce, raz je to arašid, inokedy búrsky oriešok. Nehovoriac o pohlaví. Niekedy si nechá dokonca hovoriť podzemnica olejná a tvrdí o sebe, že je samoopelivá. Svoju identitu skrýva za všelijaké podozrivé prezývky, kamufluje nimi svoj pôvod, mení pohlavie akoby to bol nejaký tajný agent čudného celosvetového sprisahania, na ktoré sa nechytajú ani horúce novinky z istého lesklého časopisu o zemi a starnutí. Arašidu sa, skrátka, miasť ľudské hlavy mimoriadne darí. Väčšina populácie si totiž myslí, že podľa mena pochádza z Blízkeho východu, že bol určite pomenovaný podľa nejakého, povedzme, Mustafu Al Rachida, náruživého botanika, matematika a propagátora parných kúpeľov. Kdežeby!
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.