musím sa hneď na úvod priznať, že recenzia knihy spriateleného človeka sa nepíše len tak ľahko. Navyše, keď ide o knihu fotografií autora, ktorý neverí, že sa prežitá skúsenosť dá tlmočiť a ak vôbec, tak iba jej fragment, čím je podľa neho aj fotografia ako taká. Aspoň nejako takto o tom píše Andrej Bán v úvode svojej knihy Na juh od raja, ktorá prináša výber jeho fotografií z ostatných dvadsiatich piatich rokov a krajín rovnakého počtu.
Andrej teda už štvrťstoročie prináša ako fotograf a reportér svedectvo o príbehoch obetí vojen, konfliktov a katastrof z rôznych krajín od Afganistanu až po Ukrajinu. Je konkrétny, tak ako nám to Chris Steele-Perkins, legendárny britský fotograf agentúry Magnum Photos, pripomína na prvej vnútornej strane tejto knihy. „Fotožurnalizmus by mal byť konkrétny. Mal by byť o konkrétnej udalosti v konkrétnom čase, na konkrétnom mieste a z konkrétneho dôvodu. Väčšinou taký aj je, ale nemôžeme zabudnúť, že kontext dodávajú fotografiám práve slová.“
Andrej je aj majstrom slova, je zriedkavou kombináciou výnimočného fotografa a zároveň reportéra, je stelesnením sna každého vydavateľa mať dva v jednom. Nepoznám nijakého iného žurnalistu na Slovensku, ktorý by bol doma či v zahraničí tak cenený a oceňovaný za svoje texty, ako aj fotografie. So zveličením by sa dalo povedať, že o niečo podobné sa pokúšal Peter Sagan na tohtoročnej letnej olympiáde, lenže jemu to popri cestnej cyklistike v tej horskej vôbec nevyšlo. Andrejova dvojdisciplínová kniha okrem vyše osemdesiatich čiernobielych fotografií prináša aj dve desiatky reportáží.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.