tie popínavé rastliny, čo sa ovíjajú okolo dlhých kopijí zapichnutých do zeme v každej jednej slovenskej záhrade či minipolíčku záhradnej kolónie, nám už tak zdomácneli, že sme ich schopní považovať za niečo, čo tu bolo minimálne desaťtisíc rokov.
Určite fazuľu pod svoje ochranné krídlo zobrala už niekoľko storočí pred naším letopočtom nejaká grécka bohyňa, dajme tomu Demeter alebo kvôli jej veselému vplyvu na ľudské trávenie večne vysmiaty boh neformálnosti Dionýzos.
Predstavujeme si, že fazuľa tu bola odjakživa, Egypťania z nej robili chleby, Gréci omáčky, Alexander Veľký so svojou armádou kráčal cez Blízky východ s hrbatými vrecami plnými fazule a vojaci si z nich vyrábali prívarky a kaše, aby ich potom po nociach trávili s hrôzostrašnými zvukovými efektmi, pri ktorých nepriateľom vstávali vlasy dupkom od hrôzy.
No, bohužiaľ, všetkých horlivých fanúšikov nezastupiteľnej úlohy fazule v európskych dejinách musíme sklamať. Nebola to fazuľa, bol to obyčajný bôb.
Fazuľa totiž k nám priplávala až po povážlivo nečakanej návšteve istého pána Kolumba v Strednej Amerike. Obe strany boli veľmi zaskočené, vrátane odvážneho moreplavca, pretože pôvodne chcel navštíviť priateľov v Indii. Dobre, vybral si síce trochu inú cestu, ale toto naozaj nečakal.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.