Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ivan Hronec: Nie je kontinent, kde by som ešte na filmovom festivale nebol

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Šéf mediálnej spoločnosti Film Europe Ivan Hronec je trikrát do týždňa niekde na ceste. Od roku 1995, keď bol prvýkrát v Cannes, každý mesiac absolvuje aspoň jedno filmové podujatie.

Ivan Hronec: Nie je kontinent, kde by som ešte na filmovom festivale nebol Boris Németh

Mojím vzorom pri budovaní firmy boli galeristi moderného umenia.

Tam sa neoddeľovalo vysoké umenie a schopnosť ho predať. Som človek 90. rokov, vtedy sa každý snažil, aby sa sám „spravil“ a bol nezávislý. Dnes je „in“ byť naviazaný na štát, požadovať, aby štát všetko podporoval. Neviem frčať v tomto svete detí kapitána Granta – tých, čo dostávajú iba granty. My film musíme najskôr nájsť, potom kúpiť, distribučne zabezpečiť, dostať do kina, zaplatiť kampaň, dať ho do vlastných televízií a konkurovať štátom plateným televíziám, festivalom a kinám. Milujem ten opak, nezávislosť, schopnosť nežiadať ako žobrák peniaze, ale napriek tomu prinášať objektívne najlepšie festivalové filmy na svete. Práve nás požiadali, aby sme pripravili Film Europe Channel pre Belgicko a ďalšie krajiny, lebo to identifikovali ako jednoduchý, dobrý formát.

Ako dieťa som chcel byť archeológ a astronóm.

To si kompenzujem štúdiom komparatívnej religionistiky a mytológie. To je moje hoby. Roky sa venujem Josephovi Campbellovi, ktorý, mimochodom, pomáhal Georgeovi Lucasovi vytvoriť Star Wars. Podľa neho rozdiely medzi religióznymi systémami sú iba rozdiely medzi metaforami. Podstata je rovnaká a naše spory sú iba krvavými hádkami o správnej metafore. Aj ateista verí, len jeho metaforou nie je štandardný náboženský systém.

Máme štyri domácnosti.

V Bratislave, v Prahe, v Londýne aj v Cannes. Základné veci – džínsy, topánky, obleky – musím mať všade skoro rovnaké. Kedysi som mal dokonca tú istú posteľ v Budapešti aj v Prahe. Nemusím potom rozmýšľať, čo si nabalím. Beriem MacBook a letím.

Cez víkend som na Dunaji.

Mám hausbót a loď. Na kajaku som ako študent splavil všetky slovenské rieky, potápal sa a hovoril, že raz budem mať loď. Plávam len na Dunaji, lebo v lete jediné, po čom netúžim, je veľa cestovať. Som radšej u rodičov na Kokave alebo v Bratislave, sem chodíme ako na chatu. Paradoxne, ja, čo lietam po svete, mám na dunajskej lodi naplávané viac než ľudia z mesta. Mať loď ako status je hlúposť, ľudia si kupovali morské jachty na Dunaj, ja mám sedemmetrový čln. A rád chodím sám, aj keď tam občas zoberiem obchodného partnera na rokovanie, lebo z lode nemôže ujsť. (Smiech.)

Mávam liquidné dni.

Vtedy nič nekonzumujem, len liquidy, tekutiny. Inšpirovali ma náboženské pôsty a brat, ten nejedol 15 dní, ja dávam max päť. Po troch dňoch sa cítim veľmi dobre, po štvrtom som ako „naspídovaný“, od piateho dňa si myslím, že nemusím jesť vôbec, ale vždy príde spoločenská udalosť, a tá to celá zmení.

Keby horelo, presne viem, čo by som robil.

Zažil som aj zemetrasenie v Grécku, aj požiar lesa v Čiernej Hore. To človeka otestuje. Bolo to v noci, spali sme, začal sa hýbať dom. V spánku som sa postavil a vraj som na rodinu skríkol: zemetrasenie, zobral doklady a hnal všetkých von. Keď horelo, každý si balil, čo mohol, a ja opäť iba doklady. Raz nám udrel blesk do lietadla a vyradil motory. Čítal som svoju religionistiku, vedľa mňa sedel fakt náhodou rabín. Desať sekúnd nikto neurobil nič, boli sme ako fotka, pozrel som sa na rabína, on ukázal na svoj text, ja na svoj, a čítali sme ďalej. Motory naskočili.

Vždy mám tri možnosti.

Buď niečo viem robiť sám, alebo viem, kto to vie robiť a zariadim, aby to urobil, alebo ma to nesmie zaujímať. Na všetko mám správnych ľudí a dôverujem im. Mojou ambíciou je vybudovať a odovzdať funkčnú company, nie takú, čo odíde so mnou. Neteším sa na nič iné, teším sa na to, čo robím teraz. Keby som vyhral bilión, robím toto isté, len vo väčšom, pre celý svet.

A tu je ešte niekoľko ďalších nerestí & cností Ivana Hronca, ktoré v papierovom vydaní nenájdete:

Musím vidieť veľa filmov.

Na našu prehliadku Be2can, kde ponúkame to najlepšie z troch festivalov, je základom pre výber 60 filmov, ktoré sú v hlavných súťažiach v Berlíne v Benátkach a v Cannes. Ale ja ich potrebujem vidieť skôr, ako ich v týchto súťažiach ocenia, takže musím vidieť asi 600 filmov ročne. Keď je trh v Cannes, za hodinu vidím 10 minút aj zo šiestich filmov. A trpím, keď musím aj z dobrého odísť a mať aspoň základný prehľad o ďalších. To je daň za to, že som distribútor, ozajstný zážitok z filmu mám často až na premiére na našom festivale, keď si ho často pozriem prvýkrát celý.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite