reči o tom, že nie je koho voliť, sa šíria prakticky pred každými voľbami. Čoraz viac ich však počuť aj po voľbách, najmä po tých posledných parlamentných. Dopyt je po nových stranách, ktoré to – ako v nedávnom rozhovore pre .týždeň spomínal filozof Fedor Blaščák –„spravia konečne poriadne. Hneď volebnou nocou sa vlastne odštartoval pretek o voliča, ktorého cieľom sú najbližšie parlamentné voľby. Kto vyplní vákuum po „tradičných“ stranách a odchytí frustrovaného voliča ešte predtým, než upadne do úplnej apatie?
„Konzervatívny prúd v rôznych odtieňoch zastávali takmer všetci, no v skutočnosti takmer nikto.“
Zatiaľ čo liberáli majú v ponuke SaS a nádeje môžu stále vkladať aj do projektu okolo Ivana Štefunka, konzervatívci sú oveľa zúfalejší. Už pri posledných voľbách sa ich podpora rozdelila medzi niekoľko strán a projektov. Konzervatívny prúd v rôznych odtieňoch zastávali až na výnimky všetci, no v skutočnosti takmer nikto. Dnes je preto dopyt po konzervatívnej strane, ktorá aspoň v nejakej miere zjednotí časť voličstva. Ale zatiaľ všetci, ktorí by tento dopyt mohli naplniť aj obsahom, kopia chyby a netaktické rozhodnutia. Niektorí sľubujú, že sa to zmení, zatiaľ čo iní sa bránia tým, že je ešte čas. Nuž a tí najodvážnejší si stoja za tým, že to tak má byť a pre konzervatívneho voliča je takáto situácia iba dobrá. Zhodnú sa iba na tom, že to v týchto dňoch s oslovovaním konzervatívneho voliča nie je práve jednoduché.
podvedení a traumatizovaní
Konzervatívni lídri teraz urputne hľadajú a oslovujú správnych odborníkov a zažívajú pritom jedno a to isté: všeobecnú frustráciu. Za tou stojí do istej miery Procházkova Sieť a na jej toxické stopy narážajú
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.