sme totiž svedkami zvláštneho paradoxu. Všetky politické garnitúry svorne deklarujú potrebu vedy, ale v praxi jej podpora trvalo klesá. Bez ohľadu na to, či ide o prírodné, technické, spoločenské a humanitné disciplíny.
„Dnešný svet násilia a masového vraždenia nie je postfakticky znecitlivený, ale bolestne faktický.“
Spoločenskovedný a humanitný výskum má množstvo vnútorných problémov. Treba o nich diskutovať, a to aj verejne. No základným problémom je otázka, či ich spoločnosť potrebuje, alebo si len skromnou podporou, ktorá sa podobá na almužnu, chcú jej politickí reprezentanti vybieliť čierne svedomie. Skúsme si preto položiť otázku, čo by sa stalo, keby spoločenské a humanitné vedy (vedy o spoločnosti a vedy o človeku, to dnešné delenie mi pripadá dosť umelé!) neexistovali. Odpoveď je až frapantne jednoduchá.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.