svedomie profesorovi Zasępovi nedovolilo nečinne sa prizerať na divoké šafárenie niektorých svojich kolegov. Ozval sa aj proti voľnejšiemu získavaniu akademických titulov. A, ako to už býva na Slovensku zvykom, narazil. Na predsedkyňu senátu a ďalších vplyvných ľudí. Dostal sa do konfliktu, ostrých konfrontácií, až musel pod tlakom rezignovať z funkcie rektora.
Postupne boli zo školy odstraňovaní jeho spolupracovníci, blízki kolegovia. Vrcholom bol list z vysokých cirkevných miest adresovaný na Konferenciu biskupov Poľska, aby si pána profesora vzali späť. Pritom jeho novým a konečným domovom bolo Slovensko, čo on sám verejne deklaroval – túžbu byť raz pochovaný v Ružomberku. V knihe rozhovorov s K. I. Dvořákom vyjadril aj svoj vzťah k druhému domovu: „Keď sa ma ľudia pýtajú, prečo milujem Slovensko, s humorom odpovedám – pretože láska je slepá.”
70 narodeniny
Pri príležitosti jeho 70. narodenín na jar tohto roku zo strany arcibiskupa Babjaka zazneli aj tieto vážne slová: ,,Tadeusz Zasępa bol veľmi pozorný nielen voči mne, ale keď ešte žila moja mama, vždy aj jej odovzdal nejakú sladkosť, pozornosť. Bolo to veľmi milé a sympatické. Mama ho mala tiež veľmi rada. Žiaľ, že viacerí na jeho pomoc zabudli a obrátili sa k nemu chrbtom, ba niektorí sa postavili až proti nemu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.