Prichádza Napoleon
Finančná kríza bude možno viac než naše peňaženky bolieť naše hlavy. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyzval minulý týždeň na vytvorenie „hospodárskej vlády“, na ktorej by sa mali zúčastniť všetky krajiny eurozóny (teda čoskoro aj Slovensko). Týmto spôsobom vraj môžu lepšie čeliť dopadom globálnej krízy. Podľa Sarkozyho „nie je možné, aby eurozóna pokračovala bez jasne vymedzenej hospodárskej vlády. Nemôže to ísť takto ďalej“. Prezident sa vysmial názorovým odporcom: „Je smiešne si myslieť, že môžeme mať rovnakú banku (Európsku centrálnu banku – pozn. red.). rovnakú menu, rovnaký trh a súčasne hovoriť, že spoločná hospodárska politika nie je dobrá. Úprimne povedané, to je čudné myslenie.“ K týmto slovám sa pridal aj európsky šéfkomisár José Manuel Barroso, ktorý podporuje „posilnenie všetkých mechanizmov koordinácie ekonomických politík európskych štátov“. Čo sa však Barrosovi až tak nepáči, sú iné návrhy Nicolasa Sarkozyho. Prezident chce aktívne pomáhať európskemu priemyslu, najmä automobilovému. Nedávno ohlásil štátne subvencie vo výške 400 miliónov eur pre automobilky. Ako Sarkozy uviedol, „mali by sme byť schopní vyrábať lode, autá, lietadlá v Európe, pretože Európa potrebuje silný priemysel“. Líder socialistov v europarlamente, Nemec Martin Schulz, nato Sarkozyho pochváli, že „hovorí ako dobrý tradičný európsky socialista“.
Asi si treba zvyknúť, že od politikov budú v tejto dobe prichádzať najmä nápady ako právomoci štátu – s poukazovaním na krízu kapitalizmu – zväčšovať. A ako zväčšovať moc „silnej“ EÚ na úkor „slabých“ národných štátov, čo má byť nevyhnutnosťou v boji proti krízam a neistotám sveta. Napriek tomu, že ani čoraz väčšími kompetenciami obdarená EÚ kríze a nastupujúcej recesii nezabránila. Medzi politikmi však zaznievajú aj hlasy, ktoré príčiny finančnej krízy vidia inde. Rakúsky exkancelár Wolfgang Schüssel pre Die Presse upozornil na koreň dnešných problémov: „V prvom rade tu ide o politiku lacných peňazí. Celá Amerika žila vysoko nad pomery. Už počas Clintonovej administratívy chceli politici uľahčiť chudobnejším príjmovým skupinám prístup k vlastným rodinným domom prostredníctvom lacných úverov. Tak sa vytvorili bubliny, ktoré museli spľasnúť.“ Nicolas chce teraz nafúknuť ďalšiu bublinu – európsky superštát.
.mh
Kuba už áno
Eurokomisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc Louis Michel podpísal v Havane dohodu o vzájomnej spolupráci EÚ a Kuby. Ostrov neslobody získa humanitárnu pomoc rovnú 25 miliónom eur, EÚ sa môže cítiť veľkodušne. Problém je len ten, že keď sa EÚ rozhodla Kubu vytrestať sankciami, bolo to po uväznení 75 disidentov – a z nich castrovci prepustili zatiaľ len dvadsať.
.mg
Britov nechcú
Britské vojská už v Iraku nie sú potrebné. Aspoň podľa vyhlásenia irackého premiéra Núrího Malíkího pre Times. V rozhovore zároveň vyhlásil, že ich skúsenosti ešte Irak možno využije pri výcviku a v technologických záležitostiach, ale nepotrebuje ich ako bojovú silu. Iracký premiér má britským silám za zlé napríklad to, že sa stiahli z Basry, kde potom vypukla anarchia.
.mg
Prekvapenie
Jörg Haider bol zrejme bisexuál. Stefan Petzner, ktorý sa po ňom stal predsedom Zväzu pre budúcnosť Rakúska, o ňom vyhlásil: „Často mi hovoril, že som mužom jeho života. On a ja vieme, čo tým myslel, a to aj ostane medzi nami.“ Ale nezostalo – hoci Haiderova rodina i strana by boli ocenili väčšiu diskrétnosť. A Petznera na poste šéfa strany nahradil Josef Bucher.
.mg
Smrť za konverziu
Irán schválil trestný zákonník, ktorý bude trestať konverziu z islamu na iné náboženstvo smrťou. V parlamente zákon prešiel väčšinou 196 hlasov, proti bolo 7. Ešte o ňom musí hlasovať Rada strážcov, ktorú tvorí šesť ortodoxných teológov a šesť právnikov, a nesúhlas sa neočakáva. Úprava anuluje náboženskú slobodu, najviac zasiahne kresťanov a bahájov.
.jd
Rozpad Bosny?
Bosna „stojí pred reálnou hrozbou kolapsu,“ tvrdia diplomati Richard Holbrooke a Paddy Ashdown. Predstavitelia EÚ kritizujú miestnych politikov, vzostup nacionalizmu na všetkých stranách a volajú po reformách. Bosna má až 167 rôznych ministrov a etnické hranice silnejú. Zdá sa, že problémy robí aj dvojaká politika Západu: ak sa mohli od Srbska osamostatniť Kosovo či Čierna Hora, prečo by sa nemohla od Bosny oddeliť „Republika srpska“?
.jd
Mirek Topolánek/
Český premiér je v zložitej situácii. Prehral voľby, v strane má neporiadok a silnejúcu opozíciu, vo vládnej koalícii nestabilitu. Dosť konfliktov na to, aby neotváral ďalšie, a tak nemeckej kancelárke Merkelovej prisľúbil rýchlu ratifikáciu Lisabonskej zmluvy.
Margot Wallstrom/
Komisárka pre komunikačnú stratégiu sa rozhodla zachrániť EÚ. Cestuje do Írska, ponúka pomoc s PR službami, školením novinárov a učiteľov, a brožúrky pre všetkých. Aj vy cítite, ako sa Únia približuje občanom? Smrť referendám, nech žijú brožúrky!
Tayyip Erdogan/
V Turecku je to napäté: mena klesá, export ohrozuje globálna kríza, armáda bojuje s Kurdmi a ústavný súd obvinil premiéra, že sa zapojil do protisekulárnych čiže protiústavných aktivít. Vláda, naopak, obvinila 86 a uväznila 46 údajných organizátorov protivládneho puču.
Finančná kríza bude možno viac než naše peňaženky bolieť naše hlavy. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyzval minulý týždeň na vytvorenie „hospodárskej vlády“, na ktorej by sa mali zúčastniť všetky krajiny eurozóny (teda čoskoro aj Slovensko). Týmto spôsobom vraj môžu lepšie čeliť dopadom globálnej krízy. Podľa Sarkozyho „nie je možné, aby eurozóna pokračovala bez jasne vymedzenej hospodárskej vlády. Nemôže to ísť takto ďalej“. Prezident sa vysmial názorovým odporcom: „Je smiešne si myslieť, že môžeme mať rovnakú banku (Európsku centrálnu banku – pozn. red.). rovnakú menu, rovnaký trh a súčasne hovoriť, že spoločná hospodárska politika nie je dobrá. Úprimne povedané, to je čudné myslenie.“ K týmto slovám sa pridal aj európsky šéfkomisár José Manuel Barroso, ktorý podporuje „posilnenie všetkých mechanizmov koordinácie ekonomických politík európskych štátov“. Čo sa však Barrosovi až tak nepáči, sú iné návrhy Nicolasa Sarkozyho. Prezident chce aktívne pomáhať európskemu priemyslu, najmä automobilovému. Nedávno ohlásil štátne subvencie vo výške 400 miliónov eur pre automobilky. Ako Sarkozy uviedol, „mali by sme byť schopní vyrábať lode, autá, lietadlá v Európe, pretože Európa potrebuje silný priemysel“. Líder socialistov v europarlamente, Nemec Martin Schulz, nato Sarkozyho pochváli, že „hovorí ako dobrý tradičný európsky socialista“.
Asi si treba zvyknúť, že od politikov budú v tejto dobe prichádzať najmä nápady ako právomoci štátu – s poukazovaním na krízu kapitalizmu – zväčšovať. A ako zväčšovať moc „silnej“ EÚ na úkor „slabých“ národných štátov, čo má byť nevyhnutnosťou v boji proti krízam a neistotám sveta. Napriek tomu, že ani čoraz väčšími kompetenciami obdarená EÚ kríze a nastupujúcej recesii nezabránila. Medzi politikmi však zaznievajú aj hlasy, ktoré príčiny finančnej krízy vidia inde. Rakúsky exkancelár Wolfgang Schüssel pre Die Presse upozornil na koreň dnešných problémov: „V prvom rade tu ide o politiku lacných peňazí. Celá Amerika žila vysoko nad pomery. Už počas Clintonovej administratívy chceli politici uľahčiť chudobnejším príjmovým skupinám prístup k vlastným rodinným domom prostredníctvom lacných úverov. Tak sa vytvorili bubliny, ktoré museli spľasnúť.“ Nicolas chce teraz nafúknuť ďalšiu bublinu – európsky superštát.
.mh
Kuba už áno
Eurokomisár pre rozvoj a humanitárnu pomoc Louis Michel podpísal v Havane dohodu o vzájomnej spolupráci EÚ a Kuby. Ostrov neslobody získa humanitárnu pomoc rovnú 25 miliónom eur, EÚ sa môže cítiť veľkodušne. Problém je len ten, že keď sa EÚ rozhodla Kubu vytrestať sankciami, bolo to po uväznení 75 disidentov – a z nich castrovci prepustili zatiaľ len dvadsať.
.mg
Britov nechcú
Britské vojská už v Iraku nie sú potrebné. Aspoň podľa vyhlásenia irackého premiéra Núrího Malíkího pre Times. V rozhovore zároveň vyhlásil, že ich skúsenosti ešte Irak možno využije pri výcviku a v technologických záležitostiach, ale nepotrebuje ich ako bojovú silu. Iracký premiér má britským silám za zlé napríklad to, že sa stiahli z Basry, kde potom vypukla anarchia.
.mg
Prekvapenie
Jörg Haider bol zrejme bisexuál. Stefan Petzner, ktorý sa po ňom stal predsedom Zväzu pre budúcnosť Rakúska, o ňom vyhlásil: „Často mi hovoril, že som mužom jeho života. On a ja vieme, čo tým myslel, a to aj ostane medzi nami.“ Ale nezostalo – hoci Haiderova rodina i strana by boli ocenili väčšiu diskrétnosť. A Petznera na poste šéfa strany nahradil Josef Bucher.
.mg
Smrť za konverziu
Irán schválil trestný zákonník, ktorý bude trestať konverziu z islamu na iné náboženstvo smrťou. V parlamente zákon prešiel väčšinou 196 hlasov, proti bolo 7. Ešte o ňom musí hlasovať Rada strážcov, ktorú tvorí šesť ortodoxných teológov a šesť právnikov, a nesúhlas sa neočakáva. Úprava anuluje náboženskú slobodu, najviac zasiahne kresťanov a bahájov.
.jd
Rozpad Bosny?
Bosna „stojí pred reálnou hrozbou kolapsu,“ tvrdia diplomati Richard Holbrooke a Paddy Ashdown. Predstavitelia EÚ kritizujú miestnych politikov, vzostup nacionalizmu na všetkých stranách a volajú po reformách. Bosna má až 167 rôznych ministrov a etnické hranice silnejú. Zdá sa, že problémy robí aj dvojaká politika Západu: ak sa mohli od Srbska osamostatniť Kosovo či Čierna Hora, prečo by sa nemohla od Bosny oddeliť „Republika srpska“?
.jd
Mirek Topolánek/
Český premiér je v zložitej situácii. Prehral voľby, v strane má neporiadok a silnejúcu opozíciu, vo vládnej koalícii nestabilitu. Dosť konfliktov na to, aby neotváral ďalšie, a tak nemeckej kancelárke Merkelovej prisľúbil rýchlu ratifikáciu Lisabonskej zmluvy.
Margot Wallstrom/
Komisárka pre komunikačnú stratégiu sa rozhodla zachrániť EÚ. Cestuje do Írska, ponúka pomoc s PR službami, školením novinárov a učiteľov, a brožúrky pre všetkých. Aj vy cítite, ako sa Únia približuje občanom? Smrť referendám, nech žijú brožúrky!
Tayyip Erdogan/
V Turecku je to napäté: mena klesá, export ohrozuje globálna kríza, armáda bojuje s Kurdmi a ústavný súd obvinil premiéra, že sa zapojil do protisekulárnych čiže protiústavných aktivít. Vláda, naopak, obvinila 86 a uväznila 46 údajných organizátorov protivládneho puču.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.