na pochopenie diania okolo podpredsedníčky parlamentu Lucie Ďuriš Nicholsonovej treba brať do úvahy niekoľko jej výrazných charakterových čŕt, s ktorými na našej politickej scéne dlhodobo pôsobí. Podpredsedníčka parlamentu je priamočiara, má ťah na bránu aj vlastné témy. No zároveň u nej cítiť nedostatok trpezlivosti, diplomacie a skon ku konfliktnosti či nábeh na exhibicionizmus.
Nicholsonová vás nepodrazí, drží slovo. Potvrdzujú to ľudia, ktorí s ňou pracovali na rôznych, aj mimoparlamentných úrovniach. Aj tí, ktorí sa s jej názorovou líniou vždy nestotožňovali. Pani Ďuriš Nicholsonová by zrejme dlho neprežila ako postava v seriálových Hrách o tróny, House of Cards či v starších Tudorovcoch, kde majú dlhý život prešpekulovaní intrigáni.
Keď v rozhovore pre Denník N naplno povie, že predseda parlamentu Andrej Danko a podpredsedovia Andrej Hrnčiar, Béla Bugár a Martin Glváč sú napriek maskám džentlmenov a slušniakov „gauneri, ktorí kryjú ďalších gaunerov“, je to jej úprimné presvedčenie, hoci vyrieknuté s malou diplomaciou. Na systematické dosahovanie politických cieľov a úspešné partie zákulisných hier je to možno kontraproduktívna taktika, no svojou autentickosťou zároveň vzbudzuje aj sympatie. Pre Nicholsonovú by bolo jednoduchšie voliť jemnejšie slová, „slabučko hryzkať“. Ľahšie by sa jej sedelo vedľa ľudí, ktorí by sa na ňu aj častejšie usmiali.
„Ťažko milovať Andreja Danka ako človeka, keď vás s chladnou tvárou úplne neprávom potupí pred televíznymi kamerami.“
Nakoniec, mnohí poslanci to tak aj robia. Chcú sa vo svojom pracovnom prostredí cítiť dobre, nie v napätí. Potľapkávajú sa s názorovými oponentmi po pleciach, volajú ich na kávičky. Kritizujú opatrne. Bolo by to v poriadku, keby to neprekročilo isté hranice a neskĺzlo do čisto oportunistickej falošnosti. Sú v parlamente aj takí, ktorí v snahe vyhnúť sa konfliktu a cítiť sa dobre schovajú svoju skutočnú mienku o špinavostiach svojich oponentov. Na úkor pravdy a zmeny vecí k lepšiemu.
Sú však aj poslanci, ktorí vedú tvrdý politický boj, a to veľmi nekompromisne. Vedie to k špirále vzájomnej nenávisti a blokuje to akýkoľvek úprimný dialóg. Kým sa zákonodarcovia držia biblického „milujte hriešnika, nenáviďte hriech“, je to ideálny stav. V súkromných rozhovoroch s niektorými zástupcami ľudu, ktorí sa snažia o napĺňanie tohto výroku, sa dozviete, že to je niekedy sakramentsky náročné. Ťažko milovať Andreja Danka ako človeka, keď vás s chladnou tvárou úplne neprávom potupí pred televíznymi kamerami.
A kde je v celom tomto vzťahovom kolotoči Lucia Ďuriš Nicholsonová? Určite nepatrí k bojazlivým „podržtaškám“. A v konkrétnom vyjadrení o podpredsedoch parlamentu ako o „gauneroch“ má veľa dobrých argumentov, aby dokázala, že toto označenie nie je len výplodom emocionálneho prúdu či rozbúrených hormónov, ale skôr výstižným opisom reality.
„Každá žena je iná, niektorej je málo aj tri roky doma s dieťaťom, niektorá ide hneď do práce a starostlivosť o dieťa si vyrieši inak.“
Dôležité je však chápať aj to, že niekedy, a to nepatrí k Nicholsonovej
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.