Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hry s teplom

.martin Droppa .časopis .týždeň v ekonomike

Dobrú lekciu modernej sociálnodemokratickej politiky uštedrila obyvateľom Liptovského Mikuláša miestna samospráva. Aby zabránila budúcemu obchodovaniu so strategickým mestským podnikom na výrobu tepla, preventívne ho dala do prenájmu rovno na dvadsať rokov.

Dobrú lekciu modernej sociálnodemokratickej politiky uštedrila obyvateľom Liptovského Mikuláša miestna samospráva. Aby zabránila budúcemu obchodovaniu so strategickým mestským podnikom na výrobu tepla, preventívne ho dala do prenájmu rovno na dvadsať rokov.


.keď súčasný primátor Liptovského Mikuláša kandidoval v roku 2006 na svoj post za širokú koalíciu SMER, SNS, HZDS, SF, ANO a HZD, v jednom z predvolebných materiálov položil voličom rečnícku otázku: Prečo voliť Jána Blcháča? Správna odpoveď znela: Pretože zabráni ďalšiemu rozpredávaniu majetku mesta a zadlžovaniu. Ako príklad toho, čo nesmie byť predané, bol spomenutý aj Bytový podnik, spoločnosť v stopercentnom vlastníctve mesta.

.predohra a „hystéria“
Na nedávne riadne zasadnutie zastupiteľstva vedenie mesta predložilo poslancom na schválenie návrh zmluvy o prenájme tepelného hospodárstva Bytového podniku na dvadsať rokov málo známej bratislavskej spoločnosti. Návrh o jeden hlas neprešiel. Opozícia už vtedy kritizovala, že návrh zmluvy bol poslancom predložený na poslednú chvíľu. Nebol dokonca prerokovaný ani schválený v dozornej rade Bytového podniku.
Štyri dni po riadnom zasadnutí primátor zvolal mimoriadne mestské zastupiteľstvo s jediným bodom programu. Tým bol prenájom tepelného hospodárstva. Tentoraz už nič nezabránilo tomu, aby ho na dvadsať rokov získala bratislavská spoločnosť Delta Shelf Company v združení s Prvou ružinovskou spoločnosťou. Na tom by azda nebolo nič čudné, keby mesto neprenajalo „teplo“ za neuveriteľne nízku, fixnú cenu 1,8 milióna korún ročne a po podozrivej obchodnej súťaži. Napríklad spoločnosť Dalkia ako významný dodávateľ tepla na Slovensku z nej odstúpila pre neochotu mesta poskytnúť primerané podmienky na spracovanie súťažného návrhu.

Opoziční poslanci na mimoriadnom zastupiteľstve odovzdali vedeniu mesta petíciu obyvateľov, ktorí s takýmto prenájmom nesúhlasia. Podpísalo ju takmer 2 350 obyvateľov z celkového počtu 34-tisíc. Obávajú sa, že prenájmom mesto stratí priamu kontrolu nad tvorbou cien tepla a teplej vody. „Asi pred jedenástimi rokmi tu už bola jedna petícia,“ hovorí jeden zo signatárov, hudobný manažér Peter Lehotský a pokračuje: „Primátor Vladimír Stankoviansky prišiel vtedy s nápadom vybudovať v blízkosti obytnej zóny na nábreží spaľovňu nebezpečného odpadu, ktorá mala slúžiť niekoľkým okresom. Ľudia to svinstvo pod oknami nechceli, tak sa zorganizovali, podpisovali a vyhrali. Toto je podobná situácia. Čiže nie politika, ale normálny sedliacky rozum je naším hnacím motorom.“
Vedenie mesta reagovalo pohotovo – v mestskom mesačníku a v letákoch primátor podpisovú akciu označil za hystériu, ktorá je politickou objednávkou opozície a je zameraná proti činnosti vedenia mesta. Obyvateľov ubezpečuje, že nejde o privatizáciu zdrojov tepla v meste, ale iba o ich „dlhodobý a efektívny prenájom“.

.o ekonomickom profite
Predstavitelia mesta argumentujú v prospech prenájmu tým, že nový nájomca zabezpečí výstavbu kotolne na drevnú štiepku alebo biomasu v jednej mestskej časti v celkovej hodnote 140 miliónov korún – hoci podľa informácií .týždňa to v zmluve s mestom nie je explicitne zakotvené. Tvrdia tiež, že súkromný zdroj dokáže vyrobiť teplo lacnejšie ako mestský podnik. Ako však ukazuje príklad susedného Ružomberka, kde mesto muselo tepelné hospodárstvo spätne odkúpiť od súkromného prevádzkovateľa (pretože cena za gigajoul tepla tam bola nakoniec až o 50 percent vyššia než v Liptovskom Mikuláši), môže to byť aj presne naopak. Navyše, na nižšiu cenu v prípade Liptovského Mikuláša súkromného prevádzkovateľa nič netlačí, nemá tam totiž konkurenciu.
Tepelné hospodárstvo Bytového podniku v Liptovskom Mikuláši má 33 kotolní a výmenníkových staníc a vykuruje asi 7-tisíc domácností a niekoľko škôl, materských škôl a školských zariadení. Jeho regulované ceny schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Kalkulácia sa odvíja vo veľkej miere od ceny plynu. „Minulá zima nebola extrémne studená ani dlhá. Z tepla, ktoré sme vyrobili a predali, malo naše tepelné hospodárstvo zisk na základe oprávnených nákladov asi 16,5 milióna korún,“ uvádza Daniel Devečka, ekonomický riaditeľ liptovskomikulášskeho Bytového podniku. Ten vlani vrátil asi 12 miliónov korún zisku do tepelného hospodárstva formou investícií a približne 15 miliónov korún domácnostiam na základe vyúčtovania zálohových platieb za predošlé vykurovacie obdobie. Za posledných desať rokov mesto do tepelného hospodárstva investovalo, najmä do premeny výmenníkových staníc na nové plynové kotolne, celkovo viac ako sto miliónov korún.
Mestu a Bytovému podniku nájomca zaplatí ročne 1,8 milióna korún, z čoho Bytový podnik dostane 1,2 milióna a mesto 600-tisíc. Keď to teda zhrnieme, čistý zisk z prenájmu bude pre Bytový podnik 1,2 milióna korún bez ohľadu na to, aká vysoká bude cena tepla, koľko sa ho predá a koľko z jeho predaja nájomca v budúcnosti získa.

.čo sa vlastne stalo?
Podľa Alexandra Slafkovského, predchádzajúceho primátora Liptovského Mikuláša a súčasného poslanca NR SR (SDKÚ-DS), prenájmom tepelného hospodárstva v prostredí, kde neexistuje reálna konkurencia, získali dve bratislavské spoločnosti monopol nad teplom v Liptovskom Mikuláši. „Mesto je tým vylúčené z rozhodovania o cene tepla, o investíciách, prevádzke či údržbe tepelného hospodárstva na dvadsať rokov, čo považujem za veľkú strategickú chybu už aj preto, lebo mesto za ostatných devätnásť rokov pravidelne do tepelného hospodárstva investovalo,“ vraví Slavkovský a pokračuje: „Len za uplynulých desať rokov išlo do tepelného hospodárstva viac ako 120 miliónov investícií. V rámci Slovenska sa radilo medzi najlepšie. Do ceny tepla boli započítané rozsiahle investície, odpisy i náklady na úver, no aj napriek tomu bola cena tepla v uplynulej zimnej sezóne tesne pod celoslovenským priemerom. Teraz to všetko niekto získal za 1,8 milióna korún ročne, z čoho však mesto bude musieť ešte zaplatiť DPH...“ Kritici projektu sa obávajú aj toho, že nájomca nebude do prenajatého majetku dostatočne investovať a po dvadsiatich rokoch vráti mestu „vyžmýkaný citrón“.
Už len ako nechcený paradox sa javí textová správa z vysielania mikulášskej lokálnej TV Liptov zo začiatku októbra, podľa ktorej sa cena tepla v Liptovskom Mikuláši má v dohľadnom čase zvýšiť až o 30 percent. A zima pod Tatrami môže byť opäť tuhá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite