s Dulebom (1966) to má novinár ťažké. Autor tejto recenzie má s ním viacero skúseností, dve sú však výrazné. Otvorene priznáva, že mu dodnes dlhuje fľašku dobrého červeného vína: niekedy vlani v lete, počas eskalácie sýrskej vojny a výrazného vstupu Ruska do nej, sa s Dulebom stavili, či separatisti na Donbase začnú novú veľkú ofenzívu. Absolvent Filozofickej fakulty Tarasa Ševčenka v Kyjeve a súčasný riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) stroho povedal, že nezačnú, stačí sa vraj pozrieť na vývoj cien ropy a ruský štátny rozpočet. Samozrejme, mal pravdu, pretože dovidel za „závoj“ aktuálneho diania. A to napriek tomu, že denné správy hovorili o množstve nových provokácií a ozbrojených konfliktov na Donbase. Všetko má však svoju logiku, obvykle ekonomickú. Aj vojna. Druhá skúsenosť je ešte výpovednejšia. Ako hosťovi diskusie o Ukrajine a Rusku v Modrom salóne SND stačilo Dulebovi položiť na začiatku jednu otázku a potom, po hodine a pol, sa mu poďakovať za cenné informácie a analýzy – bez ďalších otázok.
bez úvodzoviek
Preto treba s pochopením hodnotiť predsavzatie kolegu Tomáša Gálisa priniesť s Dulebom obsiahly knižný rozhovor. Odvaha autora spočíva najmä v tom, že akokoľvek sú jeho otázky zrozumiteľné a kompetentné, často – nie jeho vinou – pôsobia ako čosi nepatričné, čosi, čo v konečnom dôsledku iba prerušuje (a člení, občas brzdí) súvislý monológ a niť myšlienok Dulebu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.