marina Marietti je talianska historička, ktorá sa na francúzskej univerzite Paris 3 – Sorbonne Nouvelle venuje talianskemu stredoveku a renesancii. Okrem Machiavelliho ju zaujímajú aj iné veľké osobnosti renesancie: Girolamo Savonarola, Dante Alighieri či Giovanni Boccaccio. Machiavelli je však pre ňu emblematickou postavou prelomu 15. a 16. storočia.
Jeho priezvisko súvisí s rodovým erbom, modrým krížom na striebornom pozadí s piatimi modrými klincami (chiavelli) umiestnenými medzi ramenami kríža a v jeho strede. Predpona mal spresňuje význam rodového mena: „zlé klince“. Marietti dodáva, že meno dáva tušiť, že nešlo o rod „so žiarivou povesťou“.
mladý konfident
Celé sa to začalo Girolamom Savonarolom, energickým dominikánskym kazateľom, ktorého v máji 1498 obesili a dali upáliť na Piazza della Signoria vo Florencii. Machiavelli poznal jeho kázne. Chodieval ich počúvať. No nie z presvedčenia, ale ako informátor. Sám vystupoval v úlohe „stúpenca“, no len preto, aby sa čo najviac dozvedel. Správy o ohnivých kázňach potom posielal veľvyslancovi Riccardovi Becchimu do Ríma. Niečo ho síce na Savonarolovi zjavne priťahovalo, no do listov o ňom písal vždy len posmešne ako o pokrytcovi. Krv dominikána tak uschla aj na Machiavelliho rukách.
„Dejiny Machiavelliho poučili, že väčšinou víťazia tí, ktorí svoje ciele dosiahli zradou.“
Slovné spojenie, ktoré sa mu pripisuje, „účel svätí prostriedky“, sa uňho naozaj dá vystopovať ešte pred napísaním Vladára, ktorý sa stal jeho najslávnejším dielom.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.