hviezdicové pevnosti sa niekedy nesprávne nazývajú bastióny. Bastión je však len vystupujúca časť hradieb, ktorá má tvar plochého päťuholníka, a je teda iba jedným z prvkov celej sústavy bastiónového opevnenia.
Vladimír Kupka píše v knihe Pražská opevnění, že pod pojmom opevnenie sa skrýva viacero možností obrany určitého priestoru. Typov týchto opevnení je, samozrejme, viacero. Zemské opevnenia sú ľahké líniové pevnosti väčších územných celkov. Neboli určené na to, aby zastavili nepriateľa, ale aby spomalili jeho postup. Boli to napríklad valy či strategicky vysádzané husté kroviny, ktoré postupujúcu armádu prinútili obchádzať ich, čo pre obrancov znamenalo zúžiť možnosti napadnutia zo strany nepriateľa. Poľné opevnenia mali iba prechodný charakter a dnes z nich ostal len zlomok, takže ich veľmi niet ako skúmať. Existovali tiež obliehacie opevnenia, ktorými zas útočníci doslova odsekli mesto od zásobovania a pomoci.
Hoci by nepriateľ obsadil celé mesto, ak nezískal citadelu, mesto sa považovalo za nedobyté.
Aj výraz hrad má mnoho významov a foriem, ktoré sa časom menili. V širšom zmysle označoval opevnený útvar typický pre starovek a stredovek. V užšom zmysle je to objekt stredovekého európskeho staviteľstva, sídlo kráľa či šľachty, ktorý plní rôzne funkcie (obrannú, útočnú, obytnú, správnu, kontrolnú, reprezentačnú alebo hospodársku). Na rozdiel od hradu bola pevnosť samostatným opevneným vojenským objektom so silnými obrannými prvkami (nie útočnými) a početnou posádkou. Pevnosť mala byť schopná dlhodobo samostatne odolávať útokom a obliehaniu. No a je tu ešte citadela, ktorá bola samostatne opevnenou hlavnou časťou mestskej pevnosti, bola posledným útočiskom. Hoci by nepriateľ obsadil celé mesto, ak citadela ostala v rukách obrancov, mesto sa považovalo za nedobyté.
medzi hradom a mestom
Poznáme mnoho hradov a pevností, ktoré dnes slúžia buď ako múzeá, alebo ako prezidentské úrady. Z hľadiska architektúry však možno hovoriť o troch typoch. Existujú hrady a zámky, ktoré splynuli s mestom na úrovni pomerne veľkej hustoty. Potom existujú pevnosti a hrady, ktorých hradby či priekopy sa zachovali, a preto nenadväzujú na mesto priamo, ale často sa v nich nachádzajú napríklad parkové úpravy a priechod od mesta býva jasne oddelený. Tretím typom sú pevnosti, do ktorých mesto doslova „vliezlo“ a ktoré tak určili mestu aj jeho tvar. Len málokedy prišlo k tomu, aby sa mesto a hrad zlúčili.
Medzi prvý typ patria mestá ako Verona, kde sa z bývalej pevnosti Castelvecchio stalo múzeum a súčasť mesta. Vďaka brilantnosti architekta Carla Scarpu, vedúceho prestavby, sa tam dokonca takmer prelínajú toky ľudí v expozícii múzea a na ulici. Podobné prípady však nie sú také časté. Väčšina miest sa k tomu priblíži, ale nedosiahne až také silné splynutie. Do takej skupiny patrí podstatná časť druhého typu, napríklad Londýn a jeho Tower, ktorý od mesta oddeľujú skutočne iba hradby a priekopy. Alebo Miláno, kde Sforzovský hrad obsahuje parkové úpravy a takisto hradbu a priekopy. K druhému typu možno zaradiť aj mestá, kde sú hrad a mesto evidentne oddelené. Za zmienku stojí napríklad Halab a jeho Citadela.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.