Ďalší pán na Nobela
Martti Ahtisaari získal tohtoročnú Nobelovu cenu za mier. Pre mnohých prekvapivo. Ako pred každým udeľovaním Nobelových cien, aj tentoraz mali stávkové kancelárie plno práce. Mená, s ktorými tipujúci šermovali, dostávali rôzne šance a priority. Až do poslednej chvíle panovalo presvedčenie, a nielen medzi stávkarmi, ale aj v prostredí serióznych analýz, že cena z Oslo tentoraz poputuje buď do Číny, alebo do Ruska. Po tom, čo sa minulý rok stal „najvyšším mierotvorcom“ Al Gore a bolo to predovšetkým trendové rozhodnutie, tento rok sa očakávalo ocenenie niektorého aktivistu za ľudské práva. Medzi kandidátmi sa síce tradične ocitol aj Václav Havel, ale keďže Česká republika je už „za vodou“, predpokladalo sa, že výbor ocenením zdôrazní zásluhy disidentov v krajinách, kde sa nedodržiavajú ľudské práva. Úvahy o tom, že cenu dostane niektorý z uväznených čínskych disidentov, zneli dosť presvedčivo. Ešte aj pekinská vláda na ne odpovedala vyhlásením, že títo ľudia nie sú hrdinovia, ale zločinci.
Nevedno, aké úvahy v Oslo prebiehali za zavretými dverami, ale napokon je všetko inak. Vyhlásenie výboru vysvetľuje, že Ahtisaarimu ocenenie patrí „za významné úsilie pri riešení medzinárodných konfliktov na viacerých kontinentoch, konfliktov, ktoré trvali vyše tri desaťročia“. „Rozhodnutie ma veľmi potešilo a som zaň veľmi vďačný,“ vyjadril sa laureát vzápätí po oznámení o cene.
Ahtisaari vyjednával o mieri v Indonézii, o nezávislosti Namíbie od Juhoafrickej republiky a v roku 1999 rokoval so Slobodanom Miloševičom a presvedčil ho, aby prijal návrh NATO s podmienkami, ktoré umožnili ukončenie bombardovania Srbska vo vojne o Kosovo. Ahtisaari sa problematike Kosova venoval ešte minulý rok a navrhoval aj plán jeho nezávislosti. Je zakladateľom neziskovej organizácie Crisis Management Initiative (CMS), ktorá sídli v Helsinkách a venuje sa udržateľnej bezpečnosti.
Martti Ahtisaari sa stal aj terčom kritiky – podľa niektorých názorových odporcov má sklony prijímať riešenia, ktoré obchádzajú právomoci OSN. Rozhodne nepatrí k bežne oceňovanej „liberálnej garde“ – je známe, že podporoval americký vojenský zásah v Iraku a dokonca sa vyjadril, že vzhľadom na zverstvá páchané Saddámovým režimom ako dôvod zásahu nepotrebuje ani nájdenie zbraní hromadného ničenia.
.mg
Óda na EÚ
Lisabon — Nelisabon, Európsky parlament oficiálne uznal symboly EÚ: vlajku, hymnu a motto. Vlajka aj hymna sú známe, mottom je „jednotní v rôznosti“. Odteraz budú oficiálnou symbolikou Únie, za bolo 503, proti 96 europoslancov. Pravicoví poslanci zároveň pohrozili, že ak nebude do júna 2009 zavŕšená ratifikácia Lisabonskej zmluvy, Barroso a jeho komisia by mali skončiť.
.jd
Veľvyslanci von!
Na Balkáne sa opäť uznáva a zneuznáva – Macedónsko a Čierna Hora uznali nezávislé Kosovo a Srbsko zareagovalo vyhostením veľvyslancov týchto štátov. Podľa srbského ministra zahraničných vecí je to súčasť akčného plánu srbskej vlády – napokon, dodal, ohrozená je teritoriálna integrita Srbska. Okrem toho Srbi sťahujú svojich veľvyslancov v Macedónsku a Čiernej Hore.
.mg
Island krachuje
Islandu sa donedávna nesnívalo, aká dôležitá môže byť na svetovej scéne aj malá krajina. Dnes jeho štátu hrozí krach a ovplyvňuje tým situáciu viacerých krajín, ktoré sú s jeho finančnými inštitúciami prepojené. Príčina je extrémna zadlženosť nielen bánk, ale aj domácností. O tom, že Islanďania žijú nad pomery, sa hovorilo už dávno. Dnes Island rokuje o pôžičke napríklad s Ruskom.
.mg
Bude blahorečený?
Už nie je ďaleko deň, keď sa rozhodne o blahorečení pápeža Pia XII., ktorého odkaz je stále predmetom sporov. Kým niektorí tvrdia, že počas holokaustu mlčal, iní, ako aj súčasný pápež Benedikt VXI., že „v tajnosti a ticho konal“, aby obránil prenasledovaných „bez rozdielu viery, pôvodu, národnosti či politického presvedčenia“. Benedikt sa takto vyjadril minulý týždeň vo štvrtok a jeho vyhlásenie je dôležitým míľnikom pri procese beatifikácie Pia XVI.
.mg
Videoblog z Kremľa
Ruský prezident Medvedev si založil videoblog a hneď v ňom oznámil, že posledné konflikty si vyžadujú nové zmluvné usporiadanie. Rusi sa cítia silní a chcú novú zmluvu o bezpečnosti od Vancouveru po Vladivostok. Pakt by mal integrovať EÚ, NATO a Rusko a vytvoriť jednotný spoľahlivý systém bezpečnosti. Francúzsky prezident a hlava EÚ Sarkozy reagoval, že chce o návrhu diskutovať, a navrhuje k nemu na budúci rok zvolať zasadnutie OBSE.
John Craddock/
Vrchný veliteľ síl NATO v Európe tvrdí, že Aliancia potrebuje plán na obranu svojich pobaltských členských krajín proti ruskému útoku. Pobaltie žiadnym obranným plánom Aliancie nedisponuje, pretože v čase jeho vstupu bolo Rusko „strategickým partnerom“ NATO.
William Hague/
Ak sa konzervatívci dostanú v Londýne k moci, kým bude zavŕšená ratifikácia Lisabonskej zmluvy, vyhlásia o nej referendum. Povedal to kandidát na ministra zahraničných vecí W. Hague. Nemci sa toho obávajú a varujú, že Lisabon je posledná šanca na zmenu.
David Petraeus/
Víťazstvo v Afganistane je možno nedosiahnuteľné, tvrdí generál Petraeus. Po siedmich rokoch vojny navrhuje zmierenie s umiernenými členmi Talibanu. Službu mediátora medzi vládou prezidenta Karzaia a Talibanom ponúka aj Saudská Arábia.
Martti Ahtisaari získal tohtoročnú Nobelovu cenu za mier. Pre mnohých prekvapivo. Ako pred každým udeľovaním Nobelových cien, aj tentoraz mali stávkové kancelárie plno práce. Mená, s ktorými tipujúci šermovali, dostávali rôzne šance a priority. Až do poslednej chvíle panovalo presvedčenie, a nielen medzi stávkarmi, ale aj v prostredí serióznych analýz, že cena z Oslo tentoraz poputuje buď do Číny, alebo do Ruska. Po tom, čo sa minulý rok stal „najvyšším mierotvorcom“ Al Gore a bolo to predovšetkým trendové rozhodnutie, tento rok sa očakávalo ocenenie niektorého aktivistu za ľudské práva. Medzi kandidátmi sa síce tradične ocitol aj Václav Havel, ale keďže Česká republika je už „za vodou“, predpokladalo sa, že výbor ocenením zdôrazní zásluhy disidentov v krajinách, kde sa nedodržiavajú ľudské práva. Úvahy o tom, že cenu dostane niektorý z uväznených čínskych disidentov, zneli dosť presvedčivo. Ešte aj pekinská vláda na ne odpovedala vyhlásením, že títo ľudia nie sú hrdinovia, ale zločinci.
Nevedno, aké úvahy v Oslo prebiehali za zavretými dverami, ale napokon je všetko inak. Vyhlásenie výboru vysvetľuje, že Ahtisaarimu ocenenie patrí „za významné úsilie pri riešení medzinárodných konfliktov na viacerých kontinentoch, konfliktov, ktoré trvali vyše tri desaťročia“. „Rozhodnutie ma veľmi potešilo a som zaň veľmi vďačný,“ vyjadril sa laureát vzápätí po oznámení o cene.
Ahtisaari vyjednával o mieri v Indonézii, o nezávislosti Namíbie od Juhoafrickej republiky a v roku 1999 rokoval so Slobodanom Miloševičom a presvedčil ho, aby prijal návrh NATO s podmienkami, ktoré umožnili ukončenie bombardovania Srbska vo vojne o Kosovo. Ahtisaari sa problematike Kosova venoval ešte minulý rok a navrhoval aj plán jeho nezávislosti. Je zakladateľom neziskovej organizácie Crisis Management Initiative (CMS), ktorá sídli v Helsinkách a venuje sa udržateľnej bezpečnosti.
Martti Ahtisaari sa stal aj terčom kritiky – podľa niektorých názorových odporcov má sklony prijímať riešenia, ktoré obchádzajú právomoci OSN. Rozhodne nepatrí k bežne oceňovanej „liberálnej garde“ – je známe, že podporoval americký vojenský zásah v Iraku a dokonca sa vyjadril, že vzhľadom na zverstvá páchané Saddámovým režimom ako dôvod zásahu nepotrebuje ani nájdenie zbraní hromadného ničenia.
.mg
Óda na EÚ
Lisabon — Nelisabon, Európsky parlament oficiálne uznal symboly EÚ: vlajku, hymnu a motto. Vlajka aj hymna sú známe, mottom je „jednotní v rôznosti“. Odteraz budú oficiálnou symbolikou Únie, za bolo 503, proti 96 europoslancov. Pravicoví poslanci zároveň pohrozili, že ak nebude do júna 2009 zavŕšená ratifikácia Lisabonskej zmluvy, Barroso a jeho komisia by mali skončiť.
.jd
Veľvyslanci von!
Na Balkáne sa opäť uznáva a zneuznáva – Macedónsko a Čierna Hora uznali nezávislé Kosovo a Srbsko zareagovalo vyhostením veľvyslancov týchto štátov. Podľa srbského ministra zahraničných vecí je to súčasť akčného plánu srbskej vlády – napokon, dodal, ohrozená je teritoriálna integrita Srbska. Okrem toho Srbi sťahujú svojich veľvyslancov v Macedónsku a Čiernej Hore.
.mg
Island krachuje
Islandu sa donedávna nesnívalo, aká dôležitá môže byť na svetovej scéne aj malá krajina. Dnes jeho štátu hrozí krach a ovplyvňuje tým situáciu viacerých krajín, ktoré sú s jeho finančnými inštitúciami prepojené. Príčina je extrémna zadlženosť nielen bánk, ale aj domácností. O tom, že Islanďania žijú nad pomery, sa hovorilo už dávno. Dnes Island rokuje o pôžičke napríklad s Ruskom.
.mg
Bude blahorečený?
Už nie je ďaleko deň, keď sa rozhodne o blahorečení pápeža Pia XII., ktorého odkaz je stále predmetom sporov. Kým niektorí tvrdia, že počas holokaustu mlčal, iní, ako aj súčasný pápež Benedikt VXI., že „v tajnosti a ticho konal“, aby obránil prenasledovaných „bez rozdielu viery, pôvodu, národnosti či politického presvedčenia“. Benedikt sa takto vyjadril minulý týždeň vo štvrtok a jeho vyhlásenie je dôležitým míľnikom pri procese beatifikácie Pia XVI.
.mg
Videoblog z Kremľa
Ruský prezident Medvedev si založil videoblog a hneď v ňom oznámil, že posledné konflikty si vyžadujú nové zmluvné usporiadanie. Rusi sa cítia silní a chcú novú zmluvu o bezpečnosti od Vancouveru po Vladivostok. Pakt by mal integrovať EÚ, NATO a Rusko a vytvoriť jednotný spoľahlivý systém bezpečnosti. Francúzsky prezident a hlava EÚ Sarkozy reagoval, že chce o návrhu diskutovať, a navrhuje k nemu na budúci rok zvolať zasadnutie OBSE.
John Craddock/
Vrchný veliteľ síl NATO v Európe tvrdí, že Aliancia potrebuje plán na obranu svojich pobaltských členských krajín proti ruskému útoku. Pobaltie žiadnym obranným plánom Aliancie nedisponuje, pretože v čase jeho vstupu bolo Rusko „strategickým partnerom“ NATO.
William Hague/
Ak sa konzervatívci dostanú v Londýne k moci, kým bude zavŕšená ratifikácia Lisabonskej zmluvy, vyhlásia o nej referendum. Povedal to kandidát na ministra zahraničných vecí W. Hague. Nemci sa toho obávajú a varujú, že Lisabon je posledná šanca na zmenu.
David Petraeus/
Víťazstvo v Afganistane je možno nedosiahnuteľné, tvrdí generál Petraeus. Po siedmich rokoch vojny navrhuje zmierenie s umiernenými členmi Talibanu. Službu mediátora medzi vládou prezidenta Karzaia a Talibanom ponúka aj Saudská Arábia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.