keď na jar vznikla nová koaličná vláda, do jej programového vyhlásenia sa dostalo aj pár bodov, ktoré nabádali na opatrnú nádej: pokles dane z príjmov firiem z 22 na 21 percent (ostatné štáty V4 majú sadzbu 19 percent), zrušenie daňových licencií či zvýšenie limitov pre uplatňovanie paušálnych výdavkov živnostníkov. Tieto opatrenia by firmám i jednotlivcom ponechali viac peňazí. No v letných mesiacoch boli zatienené skôr plánmi na zvyšovanie daní.
dočasnosť na furt
Ministerstvo financií opäť raz potvrdilo bonmot, že „nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program“. V roku 2012 bol zavedený osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Mali ho platiť firmy, podnikajúce napríklad v energetike, telekomunikáciách či poisťovníctve, a to do roku 2016. Lenže rezort financií chce, aby odvod pokračoval naďalej a ešte sa dokonca zdvojnásobil. Prečo by občana malo zaujímať zvýšenie odvodu pre veľké a zdanlivo bohaté firmy? Lebo hrozí, že dodatočnú záťaž 76 miliónov eur ročne, ktoré si Kažimírov rezort od opatrenia sľubuje, prenesú firmy proste na svojich zákazníkov cez ceny služieb. No nejde o jediný problém návrhu.
„Veľkosťou pomeru vládou prerozdeľovaných prostriedkov je Slovensko sociálny štát západoeurópskeho typu. No čitateľ by si sám mal zodpovedať otázku, či badá zvýšenie peňazí, ktorými disponujú politici, na kvalite verejných služieb.“
Aj ministerstvo hospodárstva konštatuje negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zvláštne odvetvové dane nevidí rada ani Európska komisia. Dotknuté firmy môžu napadnúť na súde toto mimoriadne zaťaženie ako diskriminačné. Predlžovanie účinnosti odvodu, ktorý bol zavádzaný ako dočasný, tiež signalizuje, že sľubom vlád pod vedením Smeru
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.