V Bratislave otvorili výstavu Jedni z nás... Predstavuje osudy ľudí, väznených komunistickým režimom po februári 1948. Český premiér Topolánek pri tejto príležitosti napísal: „Takzvaný Víťazný február bol v skutočnosti veľkou prehrou. Prehrou pre celý národ, prehrou pre generáciu, ktorá ho zažila, aj pre dve generácie nasledujúce... Pripomínajme si hrdinov z čias, keď naozaj išlo o život. Aby sme neboli zbabelí dnes, keď žijeme v slobode...“
A tu je výber z výpovedí tých, ktorí to prežili.
Rádová sestra Edigna... Samotku som mala z nás všetkých najdlhšiu. To bolo kruté, to by som nepriala nikomu. Keby som si mohla zvoliť medzi desiatimi rokmi v pardubickej väznici a jedným rokom v budějovickej väzbe, zvolila by som tie Pardubice. S vierou som musela zápasiť...kto by to povedal, zápasiť s Kristom?...
Leopold Färber... Keď ma bachar mlátil, zavadil o moje sklenené oko a to vypadlo. To ste mali vidieť, ten výraz v jeho tvári!...
Luboš Hruška... V Leopoldove nám náčelník väznice oznámil: Toto je likvidačný tábor, tu všetci skapete...
Miroslav Kácha...nevyplatí sa bojovať za slobodu, keď sa s ňou nakladá ako dnes u nás. U nás hovoriť o spravodlivosti, to je ako hovoriť s prostitútkou o nevinnosti, alebo s vrahom o čistom svedomí. Dúfajme, že tí, čo prídu po nás...budú postupovať razantne a spravodlivo...
Ján Eugen Kočiš...Bola tam tma a asi tridsať eštebákov. To bol informatívny výsluch, kde sa mali učiť, ako reaguje vypočúvaný. Zasvietili na mňa a krajský náčelník sa obliekol do kňazského rúcha. Chcel ma zosmiešniť...
Stanislav Kosík...Postavili ma tvárou k stene a ja som povedal „to je ako za gestapa!“. A ten vyšetrovateľ vyhlásil „Tu uvidíš ešte horšie veci ako za gestapa.“ Oni to volali „revolučný pohyb“...
Karel Kukal...Priateľa zmlátili tak, že stratil pamäť. Ja som sa nestihol obesiť...
Rudolf Pernický...My sme vždy verili, všetci, čo sme boli v lágroch, že sa to musí zmeniť a že sa dožijeme slobody, ale trvalo to príliš dlho....
Tomáš Sedláček...Sloboda nie je zadarmo. Nikto vám nezaručí, že zase nepríde nejaký idiot a nezblbne ľudí. Že sa vám nestane to, čo sa stalo nám...
Julián Slepecký...Bolo mojou vojenskou povinnosťou pokúsiť sa o útek, bol som predsa vojnovým zajatcom komunistov...
Jiří Stránský...Zatkli ma a pri výsluchoch ma skoro prizabili, pretože chceli, aby som sa priznal. Lenže ja som netušil, prečo ma zatkli. Musel som z nich najskôr dostať, k čomu sa mám vlastne priznať...
Jiří Stránský otváral tú výstavu. Potom sme sedeli v kaviarni a povedal mi, že nedávno mu röntgenovali pečeň a lekár mu povedal: „Máte ju takú zdeformovanú, ako keby bol po nej niekto skákal.“ Uhádol to.
A tu je výber z výpovedí tých, ktorí to prežili.
Rádová sestra Edigna... Samotku som mala z nás všetkých najdlhšiu. To bolo kruté, to by som nepriala nikomu. Keby som si mohla zvoliť medzi desiatimi rokmi v pardubickej väznici a jedným rokom v budějovickej väzbe, zvolila by som tie Pardubice. S vierou som musela zápasiť...kto by to povedal, zápasiť s Kristom?...
Leopold Färber... Keď ma bachar mlátil, zavadil o moje sklenené oko a to vypadlo. To ste mali vidieť, ten výraz v jeho tvári!...
Luboš Hruška... V Leopoldove nám náčelník väznice oznámil: Toto je likvidačný tábor, tu všetci skapete...
Miroslav Kácha...nevyplatí sa bojovať za slobodu, keď sa s ňou nakladá ako dnes u nás. U nás hovoriť o spravodlivosti, to je ako hovoriť s prostitútkou o nevinnosti, alebo s vrahom o čistom svedomí. Dúfajme, že tí, čo prídu po nás...budú postupovať razantne a spravodlivo...
Ján Eugen Kočiš...Bola tam tma a asi tridsať eštebákov. To bol informatívny výsluch, kde sa mali učiť, ako reaguje vypočúvaný. Zasvietili na mňa a krajský náčelník sa obliekol do kňazského rúcha. Chcel ma zosmiešniť...
Stanislav Kosík...Postavili ma tvárou k stene a ja som povedal „to je ako za gestapa!“. A ten vyšetrovateľ vyhlásil „Tu uvidíš ešte horšie veci ako za gestapa.“ Oni to volali „revolučný pohyb“...
Karel Kukal...Priateľa zmlátili tak, že stratil pamäť. Ja som sa nestihol obesiť...
Rudolf Pernický...My sme vždy verili, všetci, čo sme boli v lágroch, že sa to musí zmeniť a že sa dožijeme slobody, ale trvalo to príliš dlho....
Tomáš Sedláček...Sloboda nie je zadarmo. Nikto vám nezaručí, že zase nepríde nejaký idiot a nezblbne ľudí. Že sa vám nestane to, čo sa stalo nám...
Julián Slepecký...Bolo mojou vojenskou povinnosťou pokúsiť sa o útek, bol som predsa vojnovým zajatcom komunistov...
Jiří Stránský...Zatkli ma a pri výsluchoch ma skoro prizabili, pretože chceli, aby som sa priznal. Lenže ja som netušil, prečo ma zatkli. Musel som z nich najskôr dostať, k čomu sa mám vlastne priznať...
Jiří Stránský otváral tú výstavu. Potom sme sedeli v kaviarni a povedal mi, že nedávno mu röntgenovali pečeň a lekár mu povedal: „Máte ju takú zdeformovanú, ako keby bol po nej niekto skákal.“ Uhádol to.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.