Tie úprimné slová ma zaujali, skutočný podpis skutočného človeka z Michaloviec ešte viac. Diskutuje u nás často. Tvrdo, občas možno trošku naivne, ale korektne. Vraj je jedno, či Matovič alebo Nematovič, Sulík alebo Nesulík, utečenci alebo neutečenci, teraz sa musíme všetci spojiť proti skorumpovaným smerákom. Ďalej vyčíta médiám, že sa nezaujímajú o život ľudí v regiónoch. S tým súhlasím. Mladý muž, ktorý každý pondelok meral autom na otočku tisíc kilometrov do Bratislavy, aby sa zúčastnil na protestoch pred Bonapartem, píše „intelektuálnej bratislavskej kaviarni, ktorej by nevyhovoval Štefánik ani Štúr, aby prestala teoretizovať a išla do ulíc, pretože Slovensko ju potrebuje“.
Číslo na vydavateľa Michalovských novín nebol problém nájsť. Zavolal som mu a opýtal som sa, koľko má rokov. „Tridsaťdeväť,“ povedal. „Viete, Marek, keď ste mali deväť, bol som na prvej reportáži na východe a odvtedy som tam bol najmenej stokrát. Ak prídem, ukážete mi, čo vás trápi aj teší?“ Potešený záujmom súhlasil.
protest a strach
Pondelok podvečer. Na poslednej benzínke pred Prešovom si z pultu beriem červený leták s programom „protestov proti zlodejom“. O hodinku pokračujú tu, v metropole Šariša. Bez komplexu Bonaparte, zato s chrámom na námestí v pozadí.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.