Malý kúsok trávnatej plochy pred londýnskym Big Benom si protestujúci Londýnčania obľúbili natoľko, že sa pred piatimi rokmi dočkal vlastnej vyhlášky ministerstva vnútra. Demonštrovalo sa tu asi proti všetkým britským vojenským intervenciám či medzinárodným dohodám. Dva dni pred referendom je však štvorcové námestie podozrivo tiché. Ľudia na zem mlčky kladú kytice, ktorých rad siaha až na betónový chodník. Na provizórnej stene s odkazmi je už takmer nemožné nájsť voľné miesto. Smrť Jo Coxovej, poslankyne britského parlamentu, ktorá bola zavraždená len týždeň pred referendom, je stále hlavnou témou debát v ostrovnej krajine. A takmer pre všetkých aj jasným mementom toho, že tentoraz zašla celá kampaň priďaleko.
„Na vine je Farage!“ kričí z viacerých nápisov na stene. „Zabila ju táto sprostá kampaň,“ hlása iný. V spleti emócií je úplne jedno, že psychický narušený vrah možno o žiadnom brexite ani len nechyroval. Z Jo Coxovej sa chtiac-nechtiac stal symbol a deliaca čiara, po ktorej sa už Briti nevedia dočkať piatkového rána. Len nech už je po všetkom. Už bolo dosť špinavých obvinení a dezinformácií. Vlastne nič, čo by sme nepoznali aj zo Slovenska, kde posledné referendum tiež rozdelilo krajinu na dva tábory a vytiahlo nahor tie najspodnejšie prúdy. Akurát že Briti dokázali emocionálne výlevy dosť úspešne riediť logickými argumentmi, ktoré minimálne vo väčších mestách naklonili verejnú mienku pár hodín pred referendom bližšie k zotrvaniu v Únii.
Goldsmiths College je pobočka veľkej Londýnskej univerzity usídlená v pokojnej juholondýnskej štvrti New Cross Gate. Medzi absolventov školy patrí napríklad oskarový režisér filmu 12 rokov otrokom Steve McQueen či jeho rovesníci Damon Albarn s Grahamom Coxonom, ktorí práve počas štúdia na Goldsmiths založili kapelu Blur. V utorok večer organizuje univerzita zaujímavú debatu o tom, ako by mala tvorivá obec hlasovať v referende. Dvaja umelci za brexit, dvaja proti. Staré známe argumenty a dezinformácie napasované na svet umenia. Prívrženci zotrvania v Únii vyvracajú mýty o peniazoch utápaných v Bruseli a upozorňujú na výmenné programy a granty, ktoré pomohli aj mnohým britským umelcom. Druhá, o poznanie ľavicovejšia strana obhajuje brexit najmä pre neznesiteľne vysoké nájomné, ktoré predražuje ateliéry aj v okrajových štvrtiach hlavného mesta. Únia vraj iba urýchľuje zmenu charakteru mesta, ktoré už nepatrí jeho obyvateľom, ale nadnárodným firmám a zahraničnému kapitálu. Všetko známe a až na výnimky logické argumenty, ktorých je pred referendom plný celý britský verejný priestor. Táto kampaň je však iná a skôr či neskôr prídu na rad vždy aj emócie.
Na záver diskusie sa prihlási dovtedy nenápadný mladý muž. Neprepočuteľným nemeckým prízvukom najprv poďakuje obom stranám za zaujímavú debatu. Postupne sa však hlas začne zosilňovať, až prerastie v tichý plač, počas ktorého sa nespokojnej dvojice umelcov vyčítavo spýta, či sú naozaj pre svoje malicherné problémy s nájomným ochotní zničiť projekt, ktorý pomohol po vojne vybudovať jeho domov. Razom je debata plná emócií a historických zjednodušení. Finta britského premiéra na upevnenie svojej politickej pozície už dávno prerástla rozmery ostrovného kráľovstva. A dokázala rozcitlivieť aj dovtedy chladných a organizovaných Britov i racionálneho Nemca.
rybí symbol
Na východnom pobreží Británie, neďaleko miesta, kde sa mohutná Temža vlieva do Severného mora, leží mestečko Southend-on-Sea.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.