Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koaličná kríza pokračuje. Remišová si nevie predstaviť pokračovanie koalície bez sebareflexie

Hamšíkova óda na futbal

.marcel Merčiak .časopis .fototéma

Je za nami prvý týždeň a prežívame EURO 2016 s vyrovnanosťou, akú si na futbalových šampionátoch nepamätáme. V prvej polovici programu skupín nebol viac ako jednogólový rozdiel a nikto nedal v jednom zápase viac ako dva góly!

Superfavoriti horko-ťažko vyhrávajú: Francúzi uchmatli dve víťazstvá na samom konci, Španieli ledva zdolali Česko, Nemecko nedalo gól Poliakom, Belgičania nestačili na majstrovskú taktickú parádu odpisovaného Talianska. Väčšina zápasov prináša pocit, že gól je nad zlato, že schémy, varianty, organizácia hry, stratégia, disciplína, bojovnosť a prísny režim taktiky ničia priestor pre ofenzívu, techniku, futbalovú voľnosť. Hrá sa šampionátový futbal, v ktorom rozhodujú najmenšie detaily. Že by už vo futbale nebolo miesto pre poetov? Žijeme v ére ich stratenej generácie? Odpoveď je nie. Akurát ich verše je potrebné hľadať pozornejšie. Vidieť chirurgickú presnosť Kroosa, pohyb Lewandowského, pružnosť Payeta, Iniestov šiesty zmysel pre prihrávku, precíznosť Bonucciho, Ibrahimovičovu aroganciu moci nad loptou, Modričove ťahy, výbušnosť Walkera a množstvo ďalších vecí, to všetko je stále futbalová poézia. A jedného básnika, aj keď iného razenia, ako boli Adamec, Jokl, Petráš, Masný, Moravčík či Dubovský, máme aj my.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite