Finančnú búrku vyvolanú voľnou monetárnou politikou americkej centrálnej banky zo začiatku 21. storočia dnes zažívame v plnej sile. Ako vznikla a kto ju zaplatí?
Minulé leto megabublina na americkom trhu nehnuteľností nafúknutá prúdom nových, ničím nekrytých peňazí konečne praskla. Následná tlaková vlna už prevrátila viacero finančných krížnikov, ktoré boli doteraz, rovnako ako kedysi Titanik, považované za nepotopiteľné. Americká vláda rozhadzuje vybraným súkromným investorom záchranné vesty, tie však čoskoro môžu chýbať obyčajnému Američanovi.
.rozsah škôd
Straty sú naozaj obrovské. Kým v januári tohto roku pôsobilo na svetových trhoch ešte päť veľkých amerických investičných bánk, dnes sú už len dve, pričom obe vehementne zháňajú partnera na fúziu. Zdecimované nie sú iba investičné banky, hypotekárany mor nakazil celý finančný sektor. Trhová kapitalizácia finančného sektora na americkom trhu sa za posledných 11 mesiacov prepadla o 4 bilióny amerických dolárov. Za necelý rok sa tak vyparila hodnota vo výške približne 220-násobku slovenského štátneho rozpočtu na tento rok. Na bilancovanie je však ešte priskoro a správy o nelikvidných finančníkoch pribúdajú každým dňom. Toxické hypotekárne deriváty sa skrývajú na súvahách množstva finančných inštitúcií po celom svete a ani povinne optimistickí analytici na Wall Street neveria, že Lehman Brothers bol poslednou zbankrotovanou bankou.
.keď liek nezaberá
Napriek tomu, že americká vláda a hlavný kormidelník svetových finančných trhov - americká centrálna banka FED - sa snažia robiť, čo je v ich silách, zdá sa, že to nestačí. Dovtedy všemocné znižovanie úrokov koncom roku 2007 nezabralo. Ani razantný, vyše trojpercentný pokles základnej úrokovej sadzby v priebehu pár mesiacov nevrátil na finančné trhy dôveru. Lacné peniaze od FED nič nezmenili na tom, že banky, nevediac, kto všetko je nakazený hypotekárnym morom, nechcú riskovať finančný styk s rizikovým partnerom a odmietajú vzájomné poskytovanie si pôžičiek. Guvernér FED-u Ben Bernanke si tak pohotovým znižovaním základnej úrokovej sadzby po každom výraznejšom prepade na akciových trhoch vyslúžil akurát prezývku "bankomat pre Wall Street". Každá naivná pozitívna reakcia akciových trhov na znížene úrokovej sadzby bola následne nekompromisne udupaná ťaživou ekonomickou realitou.
.precedens
FED bol preto nútený použiť ďalšie kúzla centrálneho bankovníctva. Okrem bezprecedentného rozšírenia zoznamu inštitúcií, ktoré si môžu od neho požičať peniaze priamo, začal ako zábezpeku na svoje pôžičky akceptovať aj hypotekárne (a takmer bezcenné) cenné papiere, pričom predstieral, že majú hodnotu takmer bezpečných štátnych dlhopisov. Ani tieto "kúzla" však nezabránili likviditnej smrti prvého finančného obra - Bear Stearns. Spoločnosť, ktorá ešte vo februári tohto roku vyplácala svojim manažérom miliardové odmeny, sa stala v marci nelikvidnou a bez garančného úveru a záchranného predaja manažovaného americkou centrálnou bankou by skončila bankrotom.
Tento krok bol významným signálom o vážnosti celej krízy a bezradnosti FED-u. Hlavným argumentom, prečo sa FED za peniaze daňových poplatníkov bez jasných zákonných pravidiel a hlasovania v Kongrese rozhodol zachrániť súkromnú spoločnosť a jej veriteľov, ktorí sa navyše na celej kríze svojím rizikovým správaním spolupodieľali a v minulých rokoch z nafukovania bubliny výrazne profitovali, bola údajná snaha predísť krachu ostatných finančných gigantov, ako sú Lehman Brothers, Merill Lynch, Fannie Mae, Freddie Mac, AIG...
Ubehlo šesť mesiacov - a aké sú výsledky? Lehman zbankrotoval. Merill Lynch sa v hodine dvanástej predal Bank of America. Fannie Mae rovnako ako Freddie Mac boli pre istotu znárodnené. AIG by bez 85 miliárd od FED-u nasledoval Lehmana.
Pomoc banke Bear Stearns teda kríze nezabránila. Naopak, vytvorila precedens pre ostatné súkromné subjekty, ktoré teraz k FED-u natŕčajú ruky s argumentom "keď neuhradíte naše straty, príde potopa".
.fannie a Freddie
Spomedzi všetkých štátom ratovaných spoločností si pozornosť zaslúžia najmä dve obrovské hypotekárne finančné inštitúcie - Fannie Mae a Freddie Mac (FF). Správa o ich znárodnení tu bola prijatá pomerne vlažne, a to napriek ich veľkosti a kľúčovej úlohe, ktorú zohrali v celej kríze. Ich podnikaniu totiž len málokto rozumie. Pôsobenie FF je však na pochopenie absurdnosti súčasných štátnych riešení kľúčové. FF ako pološtátne agentúry hrali významnú úlohu v procese maskovania rizikových hypoték a presmerovania kapitálu v hospodárstve od výrobcov hodnoty v iných odvetviach do neproduktívnych nehnuteľností.
Agentúry FF vznikli ešte v 60. a 70. rokoch a mali ušľachtilý cieľ: zabezpečiť vlastné bývanie každému Američanovi. Najrýchlejšou cestou, ako tento cieľ dosiahnuť, bolo zažmúriť oči nad neschopnosťou mnohých nových vlastníkov domu splácať svoje dlhy. FF dlhodobo podporovali demokrati aj republikáni. Agentúry nakupovali balíky individuálnych hypoték od bánk a brokerov, ktorí ich poskytovali jednotlivým ľuďom v teréne. Tie potom skombinovali a pospájali do takzvaných Mortgage Backed Securities (cenné papiere ručené hypotékami), ktoré následne spolu so štátnou garanciou istiny a úroku predávali rôznym koncovým investorom a bankám. Práve pečiatka americkej vlády urobila z týchto, dovtedy pofidérnych cenných papierov investičný nástroj s rizikom vnímaným takmer na úrovni štátnych dlhopisov. MBS boli preto vysokožiadané po celom svete, veľké objemy drží napríklad aj čínska vláda.
Agregáciou a garantovaním sa FF úspešne darilo maskovať rozdiely v platobnej schopnosti jednotlivých hypotekárnych dlžníkov, pričom vyvolávali zdanie bezrizikovej investície a vďaka tejto ilúzii sa do nehnuteľností lial neustále nový kapitál z celého sveta. Objem takýchto hypotekárnych cenných papierov je naozaj obrovský a FF garantujú asi 80 percent trhu MBS.
Na absurdnosť takéhoto modelu podnikania, ktorý ignoroval možnosť poklesu cien nehnuteľností a neschopnosť chudobnejšej časti populácie splácať svoje hypotéky v prostredí s vyššími úrokovými nákladmi, upozorňovali niektorí analytici už roky. Vo vysokej politike však dvíhal varovný prst jediný človek - republikánsky kongresman Ron Paul, ktorý ešte pred piatimi rokmi hovoril: " Presunom rizika plošnej neschopnosti splácať hypotekárne pôžičky zvyšuje vláda pravdepodobnosť bolestného prepadu na trhu nehnuteľností. Špeciálne privilégiá FF zdeformovali trh, a dovolili týmto agentúram prilákať kapitál, ktorý by za trhových podmienok nikdy nezískali. Výsledkom je, že kapitál sa premiestňuje z iných produktívnych odvetví do bývania. To postihuje výkonnosť celého hospodárstva a znižuje životnú úroveň všetkých Američanov."
Minulý týždeň musel FED záväzky FF pre ich problémy s likviditou znárodniť. FF dnes ručia za hypotekárne cenné papiere v hodnote viac ako 5 biliónov dolárov - a preto ide o najväčšie znárodnenie v histórii USA. Pre ilustráciu: tých päť biliónov dolárov je viac ako 30 percent amerického hrubého domáceho produktu.
.kto to zaplatí?
Ako môže finančná pomoc americkej vlády a FED-u napraviť chybné investície vyplývajúce z bubliny na trhu nehnuteľností? A kto nakoniec všetky tie straty zaplatí? FED nemá žiadne vlastné peniaze. Záväzky FED-u vo forme pôžičiek skrachovaným finančníkom sa preto môžu pokryť iba dvoma spôsobmi. Buď z daní, alebo natlačením nových peňazí. Ale dane na pokraji recesie žiaden politik zvyšovať nebude. Pár hodín po ohlásení newyorského FED-u o záchrannom pláne pre AIG oznámil americký minister financií Henry Paulson nutnosť "dočasného programu financovania", v rámci ktorého dojde k zväčšeniu súvahy FED-u, čo má zabezpečiť potrebné financie na záchranné operácie. Povedané inými slovami, FED naštartoval tlačiarne na peniaze. Straty hypotekárnych investorov tak cestou znehodnotenia meny zaplatia všetci držitelia amerického dolára.
Papierové peniaze majú zase raz vytvoriť ilúziu riešenia nedostatku reálneho kapitálu. Krízu však riešia asi tak ako ružová tabletka boľavý zub. Rýchla a razantná likvidácia bankrotujúcich molochov by bola určite veľmi bolestivá, no z dlhodobého hľadiska prospešnejšia ako odkladanie problému do budúcnosti. Fakt, že firma nie je schopná uhrádzať svoje záväzky a na trhu neexistuje nikto, kto by jej požičal, je jasným signálom, že namiesto produkovania hodnôt týmito hodnotami plytvá. Bankrot takejto firmy zachráni to, čo sa z aktív zachrániť dá a majetok presunie do rúk ozajstných producentov hodnoty v ekonomike. Čím skôr sa pozrie Amerika pravde do očí, tým menej zdrojov vyjde nazmar v stratovom podnikaní.
Mnoho bohatých a vplyvných ľudí by prišlo o majetky. Majetková zodpovednosť za svoje konanie je však jedinou naozaj účinnou reguláciou v kapitalizme. Rázne, pragmatické, často bolestivé, no z dlhodobého hľadiska prospešné riešenia však nie sú a nikdy ani neboli politicky priechodné. A práve preto bežia po celom svete tlačiarne peňazí na plné obrátky. Okrem ilúzie riešenia však prinášajú aj obavy z hyperinflácie, v modernej dobe takmer zabudnuté.
Autor je ekonóm, analytik inštitútu INESS.
Minulé leto megabublina na americkom trhu nehnuteľností nafúknutá prúdom nových, ničím nekrytých peňazí konečne praskla. Následná tlaková vlna už prevrátila viacero finančných krížnikov, ktoré boli doteraz, rovnako ako kedysi Titanik, považované za nepotopiteľné. Americká vláda rozhadzuje vybraným súkromným investorom záchranné vesty, tie však čoskoro môžu chýbať obyčajnému Američanovi.
.rozsah škôd
Straty sú naozaj obrovské. Kým v januári tohto roku pôsobilo na svetových trhoch ešte päť veľkých amerických investičných bánk, dnes sú už len dve, pričom obe vehementne zháňajú partnera na fúziu. Zdecimované nie sú iba investičné banky, hypotekárany mor nakazil celý finančný sektor. Trhová kapitalizácia finančného sektora na americkom trhu sa za posledných 11 mesiacov prepadla o 4 bilióny amerických dolárov. Za necelý rok sa tak vyparila hodnota vo výške približne 220-násobku slovenského štátneho rozpočtu na tento rok. Na bilancovanie je však ešte priskoro a správy o nelikvidných finančníkoch pribúdajú každým dňom. Toxické hypotekárne deriváty sa skrývajú na súvahách množstva finančných inštitúcií po celom svete a ani povinne optimistickí analytici na Wall Street neveria, že Lehman Brothers bol poslednou zbankrotovanou bankou.
.keď liek nezaberá
Napriek tomu, že americká vláda a hlavný kormidelník svetových finančných trhov - americká centrálna banka FED - sa snažia robiť, čo je v ich silách, zdá sa, že to nestačí. Dovtedy všemocné znižovanie úrokov koncom roku 2007 nezabralo. Ani razantný, vyše trojpercentný pokles základnej úrokovej sadzby v priebehu pár mesiacov nevrátil na finančné trhy dôveru. Lacné peniaze od FED nič nezmenili na tom, že banky, nevediac, kto všetko je nakazený hypotekárnym morom, nechcú riskovať finančný styk s rizikovým partnerom a odmietajú vzájomné poskytovanie si pôžičiek. Guvernér FED-u Ben Bernanke si tak pohotovým znižovaním základnej úrokovej sadzby po každom výraznejšom prepade na akciových trhoch vyslúžil akurát prezývku "bankomat pre Wall Street". Každá naivná pozitívna reakcia akciových trhov na znížene úrokovej sadzby bola následne nekompromisne udupaná ťaživou ekonomickou realitou.
.precedens
FED bol preto nútený použiť ďalšie kúzla centrálneho bankovníctva. Okrem bezprecedentného rozšírenia zoznamu inštitúcií, ktoré si môžu od neho požičať peniaze priamo, začal ako zábezpeku na svoje pôžičky akceptovať aj hypotekárne (a takmer bezcenné) cenné papiere, pričom predstieral, že majú hodnotu takmer bezpečných štátnych dlhopisov. Ani tieto "kúzla" však nezabránili likviditnej smrti prvého finančného obra - Bear Stearns. Spoločnosť, ktorá ešte vo februári tohto roku vyplácala svojim manažérom miliardové odmeny, sa stala v marci nelikvidnou a bez garančného úveru a záchranného predaja manažovaného americkou centrálnou bankou by skončila bankrotom.
Tento krok bol významným signálom o vážnosti celej krízy a bezradnosti FED-u. Hlavným argumentom, prečo sa FED za peniaze daňových poplatníkov bez jasných zákonných pravidiel a hlasovania v Kongrese rozhodol zachrániť súkromnú spoločnosť a jej veriteľov, ktorí sa navyše na celej kríze svojím rizikovým správaním spolupodieľali a v minulých rokoch z nafukovania bubliny výrazne profitovali, bola údajná snaha predísť krachu ostatných finančných gigantov, ako sú Lehman Brothers, Merill Lynch, Fannie Mae, Freddie Mac, AIG...
Ubehlo šesť mesiacov - a aké sú výsledky? Lehman zbankrotoval. Merill Lynch sa v hodine dvanástej predal Bank of America. Fannie Mae rovnako ako Freddie Mac boli pre istotu znárodnené. AIG by bez 85 miliárd od FED-u nasledoval Lehmana.
Pomoc banke Bear Stearns teda kríze nezabránila. Naopak, vytvorila precedens pre ostatné súkromné subjekty, ktoré teraz k FED-u natŕčajú ruky s argumentom "keď neuhradíte naše straty, príde potopa".
.fannie a Freddie
Spomedzi všetkých štátom ratovaných spoločností si pozornosť zaslúžia najmä dve obrovské hypotekárne finančné inštitúcie - Fannie Mae a Freddie Mac (FF). Správa o ich znárodnení tu bola prijatá pomerne vlažne, a to napriek ich veľkosti a kľúčovej úlohe, ktorú zohrali v celej kríze. Ich podnikaniu totiž len málokto rozumie. Pôsobenie FF je však na pochopenie absurdnosti súčasných štátnych riešení kľúčové. FF ako pološtátne agentúry hrali významnú úlohu v procese maskovania rizikových hypoték a presmerovania kapitálu v hospodárstve od výrobcov hodnoty v iných odvetviach do neproduktívnych nehnuteľností.
Agentúry FF vznikli ešte v 60. a 70. rokoch a mali ušľachtilý cieľ: zabezpečiť vlastné bývanie každému Američanovi. Najrýchlejšou cestou, ako tento cieľ dosiahnuť, bolo zažmúriť oči nad neschopnosťou mnohých nových vlastníkov domu splácať svoje dlhy. FF dlhodobo podporovali demokrati aj republikáni. Agentúry nakupovali balíky individuálnych hypoték od bánk a brokerov, ktorí ich poskytovali jednotlivým ľuďom v teréne. Tie potom skombinovali a pospájali do takzvaných Mortgage Backed Securities (cenné papiere ručené hypotékami), ktoré následne spolu so štátnou garanciou istiny a úroku predávali rôznym koncovým investorom a bankám. Práve pečiatka americkej vlády urobila z týchto, dovtedy pofidérnych cenných papierov investičný nástroj s rizikom vnímaným takmer na úrovni štátnych dlhopisov. MBS boli preto vysokožiadané po celom svete, veľké objemy drží napríklad aj čínska vláda.
Agregáciou a garantovaním sa FF úspešne darilo maskovať rozdiely v platobnej schopnosti jednotlivých hypotekárnych dlžníkov, pričom vyvolávali zdanie bezrizikovej investície a vďaka tejto ilúzii sa do nehnuteľností lial neustále nový kapitál z celého sveta. Objem takýchto hypotekárnych cenných papierov je naozaj obrovský a FF garantujú asi 80 percent trhu MBS.
Na absurdnosť takéhoto modelu podnikania, ktorý ignoroval možnosť poklesu cien nehnuteľností a neschopnosť chudobnejšej časti populácie splácať svoje hypotéky v prostredí s vyššími úrokovými nákladmi, upozorňovali niektorí analytici už roky. Vo vysokej politike však dvíhal varovný prst jediný človek - republikánsky kongresman Ron Paul, ktorý ešte pred piatimi rokmi hovoril: " Presunom rizika plošnej neschopnosti splácať hypotekárne pôžičky zvyšuje vláda pravdepodobnosť bolestného prepadu na trhu nehnuteľností. Špeciálne privilégiá FF zdeformovali trh, a dovolili týmto agentúram prilákať kapitál, ktorý by za trhových podmienok nikdy nezískali. Výsledkom je, že kapitál sa premiestňuje z iných produktívnych odvetví do bývania. To postihuje výkonnosť celého hospodárstva a znižuje životnú úroveň všetkých Američanov."
Minulý týždeň musel FED záväzky FF pre ich problémy s likviditou znárodniť. FF dnes ručia za hypotekárne cenné papiere v hodnote viac ako 5 biliónov dolárov - a preto ide o najväčšie znárodnenie v histórii USA. Pre ilustráciu: tých päť biliónov dolárov je viac ako 30 percent amerického hrubého domáceho produktu.
.kto to zaplatí?
Ako môže finančná pomoc americkej vlády a FED-u napraviť chybné investície vyplývajúce z bubliny na trhu nehnuteľností? A kto nakoniec všetky tie straty zaplatí? FED nemá žiadne vlastné peniaze. Záväzky FED-u vo forme pôžičiek skrachovaným finančníkom sa preto môžu pokryť iba dvoma spôsobmi. Buď z daní, alebo natlačením nových peňazí. Ale dane na pokraji recesie žiaden politik zvyšovať nebude. Pár hodín po ohlásení newyorského FED-u o záchrannom pláne pre AIG oznámil americký minister financií Henry Paulson nutnosť "dočasného programu financovania", v rámci ktorého dojde k zväčšeniu súvahy FED-u, čo má zabezpečiť potrebné financie na záchranné operácie. Povedané inými slovami, FED naštartoval tlačiarne na peniaze. Straty hypotekárnych investorov tak cestou znehodnotenia meny zaplatia všetci držitelia amerického dolára.
Papierové peniaze majú zase raz vytvoriť ilúziu riešenia nedostatku reálneho kapitálu. Krízu však riešia asi tak ako ružová tabletka boľavý zub. Rýchla a razantná likvidácia bankrotujúcich molochov by bola určite veľmi bolestivá, no z dlhodobého hľadiska prospešnejšia ako odkladanie problému do budúcnosti. Fakt, že firma nie je schopná uhrádzať svoje záväzky a na trhu neexistuje nikto, kto by jej požičal, je jasným signálom, že namiesto produkovania hodnôt týmito hodnotami plytvá. Bankrot takejto firmy zachráni to, čo sa z aktív zachrániť dá a majetok presunie do rúk ozajstných producentov hodnoty v ekonomike. Čím skôr sa pozrie Amerika pravde do očí, tým menej zdrojov vyjde nazmar v stratovom podnikaní.
Mnoho bohatých a vplyvných ľudí by prišlo o majetky. Majetková zodpovednosť za svoje konanie je však jedinou naozaj účinnou reguláciou v kapitalizme. Rázne, pragmatické, často bolestivé, no z dlhodobého hľadiska prospešné riešenia však nie sú a nikdy ani neboli politicky priechodné. A práve preto bežia po celom svete tlačiarne peňazí na plné obrátky. Okrem ilúzie riešenia však prinášajú aj obavy z hyperinflácie, v modernej dobe takmer zabudnuté.
Autor je ekonóm, analytik inštitútu INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.