Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prekvapenie? Veď to je Cannes!

.peter Nágel .časopis .kultúra

Porota vedená austrálskym „mad maxom“ Georgeom Millerom rozhodla, že Zlatú palmu zo 69. festivalu v Cannes si odniesol britský filmársky matador Ken Loach.

Prekvapenie? Senzácia? Ako sa to vezme. Nemá význam rekriminovať históriu najprestížnejšieho filmového festivalu na svete. V análoch je zaznamenaných viacero ročníkov, ktoré priniesli „šokujúce“ verdikty. No a čo? Veď to je Cannes, zvyknite si! – hovoria pamätníci.

Májový festival na Azúrovom pobreží dosiahol taký status, že si môže dovoliť čokoľvek. Aj tak má zaručený permanentne vzrastajúci záujem umelcov, novinárov, obchodníkov, cinefilov, ako aj paparazzov, zlodejov, voyeurov a turistov. Počas dvanástich dní sa neveľké prímorské mesto (70-tisíc obyvateľov) zbaví domorodcov a preplní sa prišelcami z celého sveta, ktorí sa stanú štatistami najdôležitejšieho filmového cirkusu na zemeguli.

Hovorí sa, že najslávnejším filmárskym ocenením je Oscar. Môže byť, ale až po Zlatej palme v Cannes. Pretože, kým ceny americkej filmovej akadémie musia spĺňať rôzne pravidlá americkej distribúcie a vkusu, už len dostať sa v Cannes do vyvolenej elitnej dvadsiatky je výstupom na filmový Olymp. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, výber filmov do hlavnej súťaže nemá striktne vymedzené kritériá. Za nimi sa skrýva osobné rozhodnutie, výber a vkus jedného muža – 56-ročného Thierryho Frémauxa. Šéf Lumiérovho inštitútu v Lyone, malý-veľký muž, akoby režíroval dôsledne premyslený triler s nejasnými, no o to sofistikovanejšími pravidlami, na ktorých základe iba on rozhoduje o bytí či nebytí v canneskej súťaži. Ortodoxného filmového profesionála, ktorý v pozícii umeleckého šéfa vedie festival od roku 2007, nezaskočí žiadna otázka. Svoje rozhodnutia rád vysvetľuje nejednoznačnými slovami. Napríklad: Prečo v tohtoročnej súťaži absentovali talianske, čínske, austrálske, ale aj juhoamerické filmy? „Také sme mali minulý rok. A každý rok je iný. Aj v kinematografii.“ Prečo stále uprednostňuje notoricky známe mená? „Canneský festival si vždy ctil veľké osobnosti, ale vedľa nich vždy dostávajú šancu aj menej známi filmári.“ Aký má zmysel paralelná, podľa Frémauxa rovnocenná sekcia so súťažou – Un certain regard (Istý pohľad)?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite