Simon Boccanegra vznikol v čase, keď jeho autora venčili vavríny slávy nielen za raného Nabucca, ale aj za populárny trojlístok Rigoletto – Trubadúr - Traviata. Ani skladateľovo vysoké renomé a láska talianskeho publika však operu neuchránili pred neúspechom. Simon Boccanegra sa zdal premiérovému obecenstvu (1857) náladovo pochmúrny, dejovo neprehľadný a tiež kompozične „iný“. Už ho nezdobili také efektné árie a podmanivé melódie, príbeh sa odvíjal sofistikovanejším spôsobom – v dramatických recitatívoch, monológoch a dialógoch. O štvrť storočia neskôr sa Verdi k Boccanegrovi vrátil. Verzia z roku 1881, ktorá sa udomácnila na operných javiskách, je koncentrovanejšia, idea príbehu však ostáva rovnaká: je ňou moc a cena, ktorú za ňu treba zaplatiť. Titulný hrdina, janovský dóža Simon Boccanegra, chce v bohatom mestskom štáte zmietanom vnútornými bojmi nastoliť mier a spravodlivosť. Svoj politický cieľ dosiahne, dokonca nájde i stratenú dcéru Ameliu, ktorú mu pred rokmi porodila dcéra predchádzajúceho dóžu Fiesca Mária. Ale vo chvíli, keď môže byť konečne šťastný, umiera otrávený bývalým priateľom Paolom Albianim.
„Silný námet, nejednoznačný výklad, polemika a hlavne aktuálne posolstvo," tak vníma režisér Marián Chudovský Verdiho opernú drámu. Aby príbeh odohrávajúci sa v Janove 14. storočia priblížil dnešným divákom, zasadil ho do prostredia súčasného múzea.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.