Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zotavia sa banky a finančné trhy v roku 2009?

.nouriel Roubini . .časopis .týždeň vo svete

Globálne finančné trhy zažili v roku 2008 najhoršiu krízu od Veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov minulého storočia. Významné finančné inštitúcie skrachovali, iné boli lacno predané alebo prežili iba po veľkých sanáciách.

Globálne finančné trhy zažili v roku 2008 najhoršiu krízu od Veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov minulého storočia. Významné finančné inštitúcie skrachovali, iné boli lacno predané alebo prežili iba po veľkých sanáciách.
Globálne akciové trhy klesli o viac ako 50 percent, rozpätie úrokových sadzieb sa prudko zvýšilo, dostavilo sa ťažké zabrzdenie likvidity i úverov a mnoho rozvíjajúcich sa ekonomík sa obrátilo so žiadosťou o pomoc na Medzinárodný menový fond.
Čo nás teda čaká v roku 2009? Je najhoršie za nami, alebo ešte pred nami? Ak chceme na tieto otázky odpovedať, musíme pochopiť, že sa nachádzame v bludnom kruhu hospodárskeho poklesu a zhoršujúcich sa finančných podmienok.
Spojené štáty nepochybne zažijú najhoršiu recesiu za posledných niekoľko desaťročí – hlboký a pomalý hospodársky pokles trvajúci 24 mesiacov až do konca roka 2009. Navyše poklesne celá globálna ekonomika.Eurozónu, Veľkú Britániu, kontinentálnu Európu, Kanadu, Japonsko i ďalšie rozvinuté ekonomiky zasiahne recesia. Existuje tiež riziko tvrdého pristátia pre ekonomiky s rozvíjajúcimi sa trhmi, pretože obchodné, finančné a menové väzby prenesú reálne a finančné šoky na ne.
V rozvinutých ekonomikách obnovila recesia začiatkom roka 2008 obavy z opakovania stagflácie (kombinácia ekonomickej stagflácie a inflácie) na spôsob 70. rokov. Vzhľadom na to, že agregátny dopyt klesol pod úroveň rastúcej agregátnej ponuky, však mdlé trhy povedú k nižšej inflácii, pretože firmy budú mať len obmedzenú možnosť tvorby cien. Náklady na pracovnú silu a rast miezd zase bude držať na uzde rastúca nezamestnanosť. Tieto faktory v kombinácii s prudko klesajúcimi cenami komodít spôsobia, že sa inflácia v rozvinutých ekonomikách začne blížiť k jednopercentnej úrovni, čo nevyvolá obavy zo stagflácie, ale z deflácie.

Deflácia je nebezpečná, pretože vedie k pasci likvidity: nominálne sadzby nemôžu klesnúť pod nulu, takže sa monetárna politika stáva neúčinnou. Vinou klesajúcich cien sú skutočné kapitálové náklady vysoké a reálna hodnota nominálnych dlhov stúpa, čo vedie k ďalším poklesom spotreby a investícií – to roztáča začarovaný kruh, v ktorom sú príjmy a pracovné miesta vystavené ešte väčšiemu tlaku, takže sa pád dopytu a cien ešte viac prehlbuje.
A keďže sa tradičná monetárna politika stáva neúčinnou, budú aj naďalej využívané iné, neštandardné politické nástroje: sanácie investorov, finančných inštitúcií a dlžníkov, masívne poskytovanie likvidity bankám v snahe zmierniť úverové zabrzdenie i ďalšie, ešte radikálnejšie akcie vedené s cieľom znížiť dlhodobé úrokové sadzby vládnych dlhopisov a zúžiť rozpätie medzi trhovými sadzbami a týmito dlhopismi.
Dnešnú globálnu krízu odštartovalo spľasnutie bubliny na americkom trhu nehnuteľností, ktoré však nebolo jej príčinou. Americká úverová nestriedmosť sa týkala hypoték na bývanie, komerčných hypoték, kreditných kariet, pôžičiek na kúpu automobilov a študentských pôžičiek. Okrem toho existovalo nadmerné množstvo sekuritizovaných produktov, ktoré premieňali tieto dlhy na toxické finančné deriváty, premiera pôžičiek miestnym samosprávam, množstvo firemných odkupov financovaných z vypožičaných prostriedkov (LBO), ktoré sa nikdy nemali uskutočniť, množstvo firemných obligácií, ktoré dnes vzhľadom na vlnu platobnej neschopnosti utrpia značné straty, i množstvo nebezpečného a neregulovaného trhu credit default swapov (CDS).
Tieto patologické javy sa navyše neobmedzovali len na USA. Bubliny na trhu nehnuteľností existovali i v mnohých ďalších štátoch, kde ich priživoval množstvo lacných úverov, ktoré neodrážali príslušné riziká. Existovala aj komoditná bublina a bublina súkromných akciových a hedgeových fondov. V každom prípade sme dnes svedkami zániku tieňovej bankovej sústavy, komplexu nebankových finančných inštitúcií, ktoré sa tvárili ako banky, pretože požičiavali krátkodobo a likvidnými spôsobmi, pričom si samy požičiavali obrovské množstvo prostriedkov a investovali dlhodobo a nelikvidnými spôsobmi.
V dôsledku toho dnes praská najväčšia bublina aktív a úverov, pričom celkové úverové straty sa pravdepodobne budú blížiť ohromujúcim 2 biliónom dolárov. Ak teda vlády rýchlo nerekapitalizujú finančné inštitúcie, stane sa úverové zabrzdenie ešte vážnejším, pretože straty sa vŕšia rýchlejšie než rekapitalizácie a banky sú nútené obmedzovať úvery a pôžičky.
Ceny akcií a ďalších rizikových aktív značne poklesli oproti maximálnym hodnotám z konca roku 2007, ale stále existuje riziko výrazného poklesu cien. Novo sa rodiaci konsenzus napriek tomu naznačuje, že ceny mnohých riskantných aktív – vrátane akcií – už klesli tak hlboko, že sme sa ocitli na dne a nasledovať bude rýchle zotavenie.
To najhoršie nás napriek tomu ešte len čaká. V budúcich niekoľkých mesiacoch budú makroekonomické údaje a správy o výnosoch a zisku z celého sveta oveľa horšie, než sa čakalo, čo vystaví ceny rizikových aktív ďalšiemu tlaku, pretože analytici špecializovaní na akcie stále žijú v klame, že hospodársky pokles bude mierny a krátky.
Riziko úplného krachu finančného systému sa síce znížilo, keď skupina G-7 a ďalšie ekonomiky podnikli kroky na ozdravenie svojich finančných sústav, no značná zraniteľnosť systému pretrváva. Úverové zabrzdenie sa ešte zhorší a oddlžovanie bude pokračovať, pretože hedgeové fondy a ďalší aktéri podnikajúci s cudzími prostriedkami budú nútení predávať aktíva na nelikvidných a krízou postihnutých trhoch, čo vyvolá ďalšie poklesy cien a vytlačí nesolventnejšie finančné inštitúcie z trhu. Niekoľko rozvíjajúcich sa ekonomík pritom nepochybne naplno zapadne do finančnej krízy.
Rok 2009 teda bude bolestným rokom globálnej recesie a ďalšieho finančného napätia, strát a bankrotov. Iba razantné, koordinované a účinné politické kroky zo strany rozvinutých i rozvíjajúcich sa ekonomík môžu zaistiť, že sa globálna ekonomika v roku 2010 zotaví a nevstúpi do trvalejšieho obdobia hospodárskej stagnácie.
Autor je profesor ekonómie na Sternovej obchodnej fakulte Newyorskej univerzity a riaditeľ spoločnosti RGE Monitor, ktorá sa zaoberá ekonomickým a finančným poradenstvom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite