Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Potrebuje SaS nového lídra?

.juraj Marušiak .lukáš Krivošík .časopis .polemika

Richard Sulík nečakane odstúpil z čela strany SaS a rozhádal tým slovenských liberálov. Potrebuje aktuálne najúspešnejšia pravicová strana nového predsedu? Je Richard Sulík málo liberálny?

juraj Marušiak

politológ na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied.

Rozhodnutie predsedu strany Sloboda a solidarita Richarda Sulíka predčasne ukončiť vnútrostranícku diskusiu o osobe predsedu bol nečakaný a neštandardný krok. Zároveň z hľadiska jeho vlastných mocenských ambícií neprekvapil. Sulík počíta s tým, že sa urýchlením voľby predsedu zbaví potenciálnej konkurencie vnútri strany. A to v situácii, keď v SaS a medzi jej voličmi ešte doznieva eufória z volebného úspechu a frustrácia z domnelej „zrady“ časti pravicových politikov, ktorí nezdieľali predstavu o Sulíkovi ako o vhodnom predsedovi vlády.

Zároveň však SaS potvrdzuje, že je viac stranou vodcovského typu, než programovou stranou. Avšak už v počiatočných štádiách pôsobenia, pred rokom 2010, sa v nej podobné tendencie prejavovali, keď jej predseda osobne dohliadal na výber členov. Pred Richardom Sulíkom podobnú prax strany výberového typu v slovenských podmienkach naposledy uplatňovala KSČ, lenže s princípom slobody to malo pramálo spoločné. Kríza v SaS po roku 2012 viedla k odchodu viacerých členov. Vzhľadom na to, že ich pokus vytvoriť liberálnu alternatívu SaS neuspel, Sulík predpokladá, že sa mu znova podarí stranu zdisciplinovať. Väčšina relevantných politických strán na Slovensku je budovaná okolo charizmatických vodcov, respektíve sa, ako napríklad v prípade KDH, z programovej strany transformovali na mašinériu slúžiacu svojmu vedeniu, hoci s mínusovou charizmou. Jeho rozhodnutie teda vychádza z pochopenia pravidiel slovenskej politiky. Môže získať stranu aj voličské hlasy, ale zároveň ešte viac oslabiť svoj koaličný potenciál, keďže ani viacerí pravicoví politici Sulíka „nemusia“.

Sulíkov krok je však predovšetkým fackou tým, ktorí si mysleli, že voľba SaS nemusí nutne znamenať iba podporu štýlu Richarda Sulíka a Ľubomíra Galka. Ako sa zatiaľ ukazuje, mýlili sa. SaS predstavuje práve politiku založenú na sociálnej segregácii, neustáleho bojovania či už proti „oligarchom“ – hoci s oligarchickou SDKÚ-DS Sulík neváhal sedieť vo vláde a neváhal by sedieť vo vláde ani s „oligarchami“ z Mostu-Híd a Siete, keby prejavili záujem – či proti imigrantom, EÚ, alebo proti sociálne slabším občanom. Stranu, ktorej štýlom je označovanie hlasovacích lístkov oponentov za „odpad“ a ktorá preukazuje nadmerné pochopenie voči ĽS NS.

Paradoxne práve v SaS ako jedinej typicky „mestskej“ strane videli nádej nielen štandardní pravicoví liberáli, aj aktivisti „tretieho sektora“, ochrancovia prírody či obrancovia príslušníkov marginalizovaných skupín. Z nepochopiteľných dôvodov si mysleli, že ich ambície sú zlučiteľné s neoliberálnou politikou Richarda Sulíka a hulvátskou agresivitou Ľubomíra Galka, akú predvádza v parlamente i na sociálnych sieťach. Azda po Sulíkovom najnovšom kroku pochopia, že v SaS zo slobody zostala iba sloboda bohatých platiť čo najnižšie dane a princípy solidarity môžu realizovať, ale niekde inde. Najlepšie prostredníctvom strany, ktorá bude pamätať na záujmy stredných a nižších vrstiev, čoraz viac pociťujúcich deficit sociálnej solidarity.

lukáš Krivošík

redaktor .týždňa, venuje sa najmä politickým a ekonomickým témam.

Či si strana Sloboda a solidarita zvolí nového lídra, alebo zostane pri tom doterajšom, je plne v kompetencii jej členov. No pokračovanie líderstva Richarda Sulíka by malo logiku.

Hlavný dôvod, ktorý sa núka, je ten, že generáli sa vymieňajú po prehratých bitkách, nie po tých víťazných. SaS získala v marcových voľbách vyše 12 percent. Ide o druhú najsilnejšiu stranu po Smere. Ešte pár mesiacov predtým bola súca na vypadnutie z parlamentu. Aj keď treba priznať, že SaS volili ľudia z najrôznejších príčin. Niektorí aj so sebazaprením, lebo chceli liberálom pomôcť dostať sa nad päť percent. Ďalší napríklad pre Martina Poliačika a napriek Richardovi Sulíkovi.

Kritizovať akiste je čo. SaS mohla ukázať civilizovaný zápas o predsedu, po ktorom nebudú nasledovať odchody s buchnutím dverami. No Sulíkovo rozhodnutie zvolať mimoriadny kongres už na jún navzdory želaniu ľudí okolo jeho protikandidáta Jozefa Mihála narúša dobrý dojem. Minimálne o podmienkach nastávajúceho zápasu by mal panovať vnútrostranícky konsenzus. Žiadne krídlo by sa nemalo dopustiť niečoho, čo by si druhá strana mohla vykladať ako úder pod pás. Na druhej strane, SaS má len asi 160 členov. Ak si to Jozef Mihál, Martin Poliačik a Lucia Nicholsonová podelia, je naozaj taký problém osloviť do júnového termínu hoci aj každého jedného člena osobne?

Odhliadnuc od aktuálneho zápasu o predsedu, sú aj iné dôvody, ktoré hovoria pre Richarda Sulíka. Málo sa doceňuje, že istým spôsobom zakorenil politický liberalizmus v slovenskej pôde. Tento prúd mal u nás v minulosti zlú povesť niečoho cudzorodého. Slovenským stranám sa vždy patrilo definovať sa cez „národný, kresťanský a sociálny pilier“. Richard Sulík ukázal, že liberalizmus môže zastupovať nielen okrajové záujmy, ale aj tie, ktoré väčšina ľudí pociťuje ako bytostné. A dokázal to, paradoxne, aj svojím postojom v utečeneckej téme, kde sa postavil na stranu väčšinovej mienky.

Zároveň platí, že ani konzervatívcom by nemalo byť jedno, kto politicky reprezentuje liberalizmus na Slovensku. Povolebné dianie okolo SaS na sociálnych sieťach obnažuje, že pod pojmom „liberalizmus“ sa u nás skrývajú dve úplne protichodné ideológie. Richard Sulík je napriek všetkým chybám a školáckym zakopnutiam pravicový liberál, ktorému ide v prvom rade o štíhly štát, priaznivé prostredie pre prácu a podnikanie, či o zákonnú vládu, ktorá sa zodpovedá občanom. Nie je ľavicovo-liberálny kultúrny revolucionár. Registrované partnerstvá a iné nešťastné spoločenské témy síce má odložené na poličke, ale poriadne vzadu, takže SaS je voliteľná aj pre niektorých konzervatívnejších voličov. A hlavne, Sulíkovi je úplne cudzia politická korektnosť.

Toto sociálni liberáli nevedia šéfovi SaS odpustiť. Výsledkom je, že na fejsbúku čítame prakticky od volieb statusy niekdajších „ficobijcov“, ktorí si uľahčene odfukujú, ako dobre, že vládu zostavil predseda Smeru, a nie „ten nemožný“ Sulík. Objektívne chyby, ktorých sa líder SaS dopúšťa, sú len zámienkou. V skutočnosti ide o to, kto bude definovať obsah liberálnej politiky na Slovensku. V tomto zmysle je zápolenie o predsedu medzi Richardom Sulíkom a Jozefom Mihálom len vedľajším bojiskom. Hlavná deliaca línia prebieha medzi pravicovo-liberálnou SaS na jednej strane a salónnym ľavicovo-liberálnym prostredím na strane druhej.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite