Keď paradajky, tak z biofarmy. Keď káva, tak fair. Keď nábytok, tak patinovaný. Keď svedomie, tak čisté.
Keď pred ôsmimi rokmi vydal v Spojených štátoch novinár David Brooks knihu Bobos in Paradise (v češtine vyšla v roku 2001), zadefinoval v nej nový establišment v západných spoločnostiach. Triedu bobos podľa neho tvoria vzdelaní ľudia, ktorí stoja jednou nohou v bohémskom svete tvorivosti a druhou nohou v buržoáznom svete ambícií a svetského úspechu. Bobos sa darí, majú však problém: Ako zmieriť svoj úspech so svojou spiritualitou, svoje elitné postavenie so svojimi rovnostárskymi ideálmi?
Jednou z možností sa podľa Brooksa stali nové modely spotreby. Správny bobo neuznáva hromadenie majetku, ale keďže má dostatok peňazí, musí ich utrácať tak, aby ukázal, že je vlastne svedomitý, a nie hlúpy. To sa týka nielen zariadenia bytu, auta či oblečenia, ale aj potravín.
.šťastné stehná
Brooks píše, že v súčasnosti sa od vzdelaných elít očakáva, že utratia množstvo peňazí za veci, ktoré bývali vždy lacné. Kým predošlá bohatá elita holdovala produktom, ktoré si nižšie triedy nikdy nemohli dovoliť, napríklad paštéte z husacej pečene či kaviáru, „my zo vzdelanej triedy holdujeme veciam, ktoré by si oni nikdy nekúpili. Radi si kupujeme rovnaké veci ako proletariát. Lenže si kupujeme ich exkluzívnejšie verzie, ktoré by robotnícka trieda považovala za smiešne.“
Bobos si ako všetci kupujú kuracie stehná, „lenže tie kurence voľne pobehovali po dvore a zaživa si užívali viac ako Elizabeth Taylorová v kúpeľoch“. Bobos si kupujú aj zemiaky, ale nie tie z veľkofariem, ktoré sa predávajú v supermarketoch, ale také, ktoré sa pestujú len v pôde vybranej kvality v určitých oblastiach severného Francúzska. „Všetko, čo vzdelaný človek pije, zanecháva usadeninu na dne pohára: kvasnicové pivo z malých pivovarov, nefiltrované ovocné džúsy alebo organická káva... Za vrchol kultivovanosti je považovaný hrubý nerafinovaný cukor.“
Ako píše Brooks, krása takejto stratégie spočíva v tom, že týmto ľuďom umožňuje správať sa rovnostársky a elitne zároveň: „Preto nakoniec platíme aj poriadne prehnané ceny za všetko, čo vždy bývalo lacné: 3,75 dolára za hrnček kávy, 5 dolárov za fľašu vody, 59 dolárov za papuče z konope, 10 dolárov za cestoviny pre labužníkov, 1,75 dolára za škatuľu džúsu a niekoľko dolárov za stonku citrónovej trávy... Utrácame svoje peniaze za sedliacky tovar v luxusnom vyhotovení.“
Kým Marx písal, že buržoázia sa zmocňuje všetkého posvätného, aby to sprofanovala, Brooks píše, že bobos sa zmocňujú všetkého profánneho, aby z toho urobili posvätné. Typicky buržoáznu činnosť, nakupovanie, premenili na typicky bohémske činnosti: na umenie, filozofiu, sociálny aktivizmus. Preto firmy, ktoré sa orientujú na vzdelaných spotrebiteľov, nielen informujú o svojich výrobkoch, ale dodávajú k nim aj filozofický kontext. Nemôžeme sa preto čudovať, že práve v ére bobos našli výbornú živnú pôdu biopotraviny či koncept fair trade.
.šťastná budúcnosť
Hoci sme na Slovensku, vlastne ako vždy pri nejakej novinke, trochu pozadu, niečo ako rozmach biopotravín i fair trade je viditeľný aj u nás. Keď zavítate do obchodu s biopotravinami alebo otvoríte jednu z množstva internetových stránok začínajúcu na www.bio... , zostanete zasypaný množstvom dôvodov, prečo ich kupovať.
Napríklad stránka bioshop.sk, ktorá porovnáva nákup v potravinách k hlasovaniu vo voľbách, ktorý má okrem iného zmeniť myslenie a celkový prístup k životnému prostrediu, uvádza hneď celé desatoro. Podľa stránky nie sú výrobky ekologického poľnohospodárstva znečistené tzv. koktailom jedovatých chemikálií (prikázania č. 1 a 8), a tieto produkty obsahujú viac vitamínov, minerálov a enzýmov (2). Prechod na biopotraviny predstavuje jediný praktický spôsob, ako sa vyhnúť geneticky modifikovanej strave (3 a 5) a chráni pred nebezpečnou zmesou v telách zvierat (4). Biopotraviny sú tiež chutnejšie (6) a ekologické farmy, na ktorých sa pestujú, podporujú rozmanité prírodné prostredie (7).
Kým prvých osem dôvodov apeluje na rozum, posledné dva sa dotýkajú emocionálnej stránky: „Bio Café Natural je ideálnym riešením pre každého, kto rád pije kávu a chce urobiť niečo pre svoje telo a dušu.“ Biopotraviny vraj musíte kupovať, ak vám záleží na druhých ľuďoch, napríklad chudobných farmároch v rozvojových krajinách, ktorí sú úplne bezmocní voči bezohľadným záujmom veľkopodnikateľov (9) ako aj v prípade, ak chcete, aby vaše deti a vnuci mohli chodiť na vidiek, hrať sa v lesoch a na lúkach (10). Ako spotrebitelia „tak budete hlasovať za zdravú a šťastnú budúcnosť nás všetkých.“
Biopotraviny sú tiež často úzko späté s fair trade, ktorého cieľom je „udržateľný rozvoj a zaistenie dôstojných podmienok pre dosiaľ vylúčených a znevýhodňovaných výrobcov v krajinách tretieho sveta.“ Kým priaznivci biopotravín apelujú na city len v druhom pláne, fanúšikovia fair trade kladú medzi kvalitu a férovosť znamienko rovnosti.
Kúpa výrobkov fair trade má pomôcť maloroľníkom, ktorým zaručuje „spravodlivé“ ceny a ktorých šťastné osudy sú na každej etikete spravodlivej kávy; deťom, pretože filozofia fairtrade detskú prácu zakazuje; prírode a nášmu zdraviu, pretože veľa komodít fair trade pochádza z ekologického poľnohospodárstva; a v neposlednom rade nášmu svedomiu, pretože „kúpou fair trade produktov prispievame k boju proti chudobe, pomáhame prírode a svojmu telesnému a duševnému zdraviu.“
Keď sa to tak vezme, všetko sú to ušľachtilé pohnútky. Pokiaľ si chce niekto bohatý odľahčiť svedomie, a považuje kúpu takýchto potravín za jedinú správnu vec, nemožno proti tomu namietať. Treba však podotknúť, že ak by nejaký bobo navrhoval plán záchrany planéty pomocou biopotravín a fair trade, mohol by sa predtým zamyslieť aj nad takými profánnymi záležitosťami, ako: o koľko viac poľnohospodárskej pôdy by asi bolo treba a koľko ľudí by si mohlo tieto nie veľmi lacné potraviny dovoliť kúpiť. Biopalivá – čerstvý príklad skĺbenia prízemnej spotreby a ušľachtilého cieľa – varujú.
Keď pred ôsmimi rokmi vydal v Spojených štátoch novinár David Brooks knihu Bobos in Paradise (v češtine vyšla v roku 2001), zadefinoval v nej nový establišment v západných spoločnostiach. Triedu bobos podľa neho tvoria vzdelaní ľudia, ktorí stoja jednou nohou v bohémskom svete tvorivosti a druhou nohou v buržoáznom svete ambícií a svetského úspechu. Bobos sa darí, majú však problém: Ako zmieriť svoj úspech so svojou spiritualitou, svoje elitné postavenie so svojimi rovnostárskymi ideálmi?
Jednou z možností sa podľa Brooksa stali nové modely spotreby. Správny bobo neuznáva hromadenie majetku, ale keďže má dostatok peňazí, musí ich utrácať tak, aby ukázal, že je vlastne svedomitý, a nie hlúpy. To sa týka nielen zariadenia bytu, auta či oblečenia, ale aj potravín.
.šťastné stehná
Brooks píše, že v súčasnosti sa od vzdelaných elít očakáva, že utratia množstvo peňazí za veci, ktoré bývali vždy lacné. Kým predošlá bohatá elita holdovala produktom, ktoré si nižšie triedy nikdy nemohli dovoliť, napríklad paštéte z husacej pečene či kaviáru, „my zo vzdelanej triedy holdujeme veciam, ktoré by si oni nikdy nekúpili. Radi si kupujeme rovnaké veci ako proletariát. Lenže si kupujeme ich exkluzívnejšie verzie, ktoré by robotnícka trieda považovala za smiešne.“
Bobos si ako všetci kupujú kuracie stehná, „lenže tie kurence voľne pobehovali po dvore a zaživa si užívali viac ako Elizabeth Taylorová v kúpeľoch“. Bobos si kupujú aj zemiaky, ale nie tie z veľkofariem, ktoré sa predávajú v supermarketoch, ale také, ktoré sa pestujú len v pôde vybranej kvality v určitých oblastiach severného Francúzska. „Všetko, čo vzdelaný človek pije, zanecháva usadeninu na dne pohára: kvasnicové pivo z malých pivovarov, nefiltrované ovocné džúsy alebo organická káva... Za vrchol kultivovanosti je považovaný hrubý nerafinovaný cukor.“
Ako píše Brooks, krása takejto stratégie spočíva v tom, že týmto ľuďom umožňuje správať sa rovnostársky a elitne zároveň: „Preto nakoniec platíme aj poriadne prehnané ceny za všetko, čo vždy bývalo lacné: 3,75 dolára za hrnček kávy, 5 dolárov za fľašu vody, 59 dolárov za papuče z konope, 10 dolárov za cestoviny pre labužníkov, 1,75 dolára za škatuľu džúsu a niekoľko dolárov za stonku citrónovej trávy... Utrácame svoje peniaze za sedliacky tovar v luxusnom vyhotovení.“
Kým Marx písal, že buržoázia sa zmocňuje všetkého posvätného, aby to sprofanovala, Brooks píše, že bobos sa zmocňujú všetkého profánneho, aby z toho urobili posvätné. Typicky buržoáznu činnosť, nakupovanie, premenili na typicky bohémske činnosti: na umenie, filozofiu, sociálny aktivizmus. Preto firmy, ktoré sa orientujú na vzdelaných spotrebiteľov, nielen informujú o svojich výrobkoch, ale dodávajú k nim aj filozofický kontext. Nemôžeme sa preto čudovať, že práve v ére bobos našli výbornú živnú pôdu biopotraviny či koncept fair trade.
.šťastná budúcnosť
Hoci sme na Slovensku, vlastne ako vždy pri nejakej novinke, trochu pozadu, niečo ako rozmach biopotravín i fair trade je viditeľný aj u nás. Keď zavítate do obchodu s biopotravinami alebo otvoríte jednu z množstva internetových stránok začínajúcu na www.bio... , zostanete zasypaný množstvom dôvodov, prečo ich kupovať.
Napríklad stránka bioshop.sk, ktorá porovnáva nákup v potravinách k hlasovaniu vo voľbách, ktorý má okrem iného zmeniť myslenie a celkový prístup k životnému prostrediu, uvádza hneď celé desatoro. Podľa stránky nie sú výrobky ekologického poľnohospodárstva znečistené tzv. koktailom jedovatých chemikálií (prikázania č. 1 a 8), a tieto produkty obsahujú viac vitamínov, minerálov a enzýmov (2). Prechod na biopotraviny predstavuje jediný praktický spôsob, ako sa vyhnúť geneticky modifikovanej strave (3 a 5) a chráni pred nebezpečnou zmesou v telách zvierat (4). Biopotraviny sú tiež chutnejšie (6) a ekologické farmy, na ktorých sa pestujú, podporujú rozmanité prírodné prostredie (7).
Kým prvých osem dôvodov apeluje na rozum, posledné dva sa dotýkajú emocionálnej stránky: „Bio Café Natural je ideálnym riešením pre každého, kto rád pije kávu a chce urobiť niečo pre svoje telo a dušu.“ Biopotraviny vraj musíte kupovať, ak vám záleží na druhých ľuďoch, napríklad chudobných farmároch v rozvojových krajinách, ktorí sú úplne bezmocní voči bezohľadným záujmom veľkopodnikateľov (9) ako aj v prípade, ak chcete, aby vaše deti a vnuci mohli chodiť na vidiek, hrať sa v lesoch a na lúkach (10). Ako spotrebitelia „tak budete hlasovať za zdravú a šťastnú budúcnosť nás všetkých.“
Biopotraviny sú tiež často úzko späté s fair trade, ktorého cieľom je „udržateľný rozvoj a zaistenie dôstojných podmienok pre dosiaľ vylúčených a znevýhodňovaných výrobcov v krajinách tretieho sveta.“ Kým priaznivci biopotravín apelujú na city len v druhom pláne, fanúšikovia fair trade kladú medzi kvalitu a férovosť znamienko rovnosti.
Kúpa výrobkov fair trade má pomôcť maloroľníkom, ktorým zaručuje „spravodlivé“ ceny a ktorých šťastné osudy sú na každej etikete spravodlivej kávy; deťom, pretože filozofia fairtrade detskú prácu zakazuje; prírode a nášmu zdraviu, pretože veľa komodít fair trade pochádza z ekologického poľnohospodárstva; a v neposlednom rade nášmu svedomiu, pretože „kúpou fair trade produktov prispievame k boju proti chudobe, pomáhame prírode a svojmu telesnému a duševnému zdraviu.“
Keď sa to tak vezme, všetko sú to ušľachtilé pohnútky. Pokiaľ si chce niekto bohatý odľahčiť svedomie, a považuje kúpu takýchto potravín za jedinú správnu vec, nemožno proti tomu namietať. Treba však podotknúť, že ak by nejaký bobo navrhoval plán záchrany planéty pomocou biopotravín a fair trade, mohol by sa predtým zamyslieť aj nad takými profánnymi záležitosťami, ako: o koľko viac poľnohospodárskej pôdy by asi bolo treba a koľko ľudí by si mohlo tieto nie veľmi lacné potraviny dovoliť kúpiť. Biopalivá – čerstvý príklad skĺbenia prízemnej spotreby a ušľachtilého cieľa – varujú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.