... ktorý viedol k takzvanému „pravidlu 10 000 odpracovaných hodín“.
Ericsson spolu s Robertom Poolom v ich poučnej novej knihe Peak (Vrchol) bagatelizujú význam rodeného génia (dokonca aj u ľudí ako Mozart) a zdôrazňujú dôležitosť premyslenej praxe – cvičenia v úsilí zdokonaľovať niektoré svoje zručnosti.
Ktokoľvek, kto sa už stretol s výnimočnosťou, vie, že Ericsson má v základe pravdu. Namáhavá práca je predpokladom úspechu. Existujú však aj isté okamihy – po naozaj usilovnej práci a po získaní odborných zručností –, keď sa myseľ a duch povznesú. Tie okamihy nazývame inšpiráciou. Náhle nás prepadnú, sú vytúžené i neočakávané.
Inšpirácia je slovo, ktoré sa hojne používa, zdomácnelo, stalo sa beztvarým a sekulárnym, a preto je aj revolučným, kontrakultúrnym a duchovným fenoménom. No čo je to vlastne inšpirácia? O čom hovoríme, keď používame tento výraz?
Okamihy inšpirácie nedávajú celkom zmysel, keď sa na ne dívame z hľadiska normálnej logiky. Zdajú sa transcendentné, nekontrolovateľné a neodolateľné. Keď je niekto inšpirovaný, čas mizne alebo mení svoje tempo. Zmysly sa zosilnia. Nabehne nám husia koža, po chrbte nám prejdú zimomriavky alebo máme pocit bytosti ohromenej nejakou krásou.
Inšpirácia je vždy aktívnejšia než čisté pochopenie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.