Keby sme boli cynici, napísali by sme, že bolo celkom fajn, že tí Rusi prišli práve v auguste, aspoň je na sklonku prázdnin o čom písať a čo vysielať. Kým pri neokrúhlych výročiach to tak občas vyzerá, štyridsiate výročie okupácie české a slovenské médiá vôbec nepojali len ako vypĺňanie priestoru.
Česká televízia pripravila grandiózny projekt s názvom Srpnová noc. V programe, ktorý sa začal o ôsmej večer 20. augusta a skončil sa o šiestej ráno nasledujúci deň, sa vystriedalo množstvo odborníkov, pamätníkov (napríklad aj nemecká kancelárka Angela Merkel), dobových záberov i pesničiek. Navyše, televízia tento program sprístupnila na internete.
Na rozdiel od ČT bol program slovenskej verejnoprávnej televízie 21. augusta skromnejší. To však neznamená, že by neprekvapil (a nielen tým že vytlačil reprízu Môjho najmilšieho hitu). Dokument Dušana Hudeca a (o trochu menej) aj následná beseda boli zaujímavé nielen podľa autora článku, ale aj podľa 15 percent divákov, ktorí mali v tom čase zapnutý televízor.
Zahanbiť sa však nedali ani tlačené médiá. Všetky seriózne slovenské a české denníky sa téme venovali v špeciálnych prílohách. České Hospodářské noviny napríklad venovali augustu takmer dva mesiace. Milým zistením bolo, že v mnohých z týchto príloh už predstavitelia socializmu s ľudskou tvárou neboli prezentovaní len ako obete nenásytného ruského medveďa, ale trochu aj ako naivní slabosi.
K "vrcholom" témy augusta v slovenských a českých médiách patrili tri rozhovory. V tom prvom na otázky SME odpovedal bývalý premiér socialistického Československa Peter Colotka. Z rozhovoru sme sa dozvedeli, že Colotka ešte v 60. rokoch pochopil, že monopol jednej strany nebol dobrý, ale keď o tom hovoril neskôr, jeho názor zanikol. Z augusta bol "znechutený až zhnusený" a dokonca chcel odísť, ale nakoniec sa s ostatnými zhodol, že nebudú uvoľňovať miesta pre robotnícko-roľnícku vládu.
Druhý rozhovor viedla Mladá fronta Dnes s ruským generálom Pavlom Kosenkom, ktorý v roku 1968 obsadzoval centrum Prahy. Dnes osemdesiatdeväťročný vojak si dodnes myslí, že vojská prišli na pomoc ľuďom. To, že Sovietsky zväz postupoval správne, ospravedlňuje aj tým, že "Na československých hraniciach stáli západonemecké a americké jednotky. Stačilo im prekročiť hranice a pochodom chod až na Moskvu." Sovieti tak podľa generálových slov zachránili svet pred treťou svetovou vojnou.
Tretí dialóg vyšiel v českom komunistickom plátku Haló noviny. Predseda miestnych komunistov (tretej najsilnejšej strany) Vojtěch Filip síce inváziu odsúdil, ale pripomenul, že to bola tragédia "predovšetkým pre medzinárodné robotnícke a revolučné hnutie a nesmierny zásah do dovtedy pozitívnych československo-sovietskych, teda česko-ruských vzťahov."
Česká televízia pripravila grandiózny projekt s názvom Srpnová noc. V programe, ktorý sa začal o ôsmej večer 20. augusta a skončil sa o šiestej ráno nasledujúci deň, sa vystriedalo množstvo odborníkov, pamätníkov (napríklad aj nemecká kancelárka Angela Merkel), dobových záberov i pesničiek. Navyše, televízia tento program sprístupnila na internete.
Na rozdiel od ČT bol program slovenskej verejnoprávnej televízie 21. augusta skromnejší. To však neznamená, že by neprekvapil (a nielen tým že vytlačil reprízu Môjho najmilšieho hitu). Dokument Dušana Hudeca a (o trochu menej) aj následná beseda boli zaujímavé nielen podľa autora článku, ale aj podľa 15 percent divákov, ktorí mali v tom čase zapnutý televízor.
Zahanbiť sa však nedali ani tlačené médiá. Všetky seriózne slovenské a české denníky sa téme venovali v špeciálnych prílohách. České Hospodářské noviny napríklad venovali augustu takmer dva mesiace. Milým zistením bolo, že v mnohých z týchto príloh už predstavitelia socializmu s ľudskou tvárou neboli prezentovaní len ako obete nenásytného ruského medveďa, ale trochu aj ako naivní slabosi.
K "vrcholom" témy augusta v slovenských a českých médiách patrili tri rozhovory. V tom prvom na otázky SME odpovedal bývalý premiér socialistického Československa Peter Colotka. Z rozhovoru sme sa dozvedeli, že Colotka ešte v 60. rokoch pochopil, že monopol jednej strany nebol dobrý, ale keď o tom hovoril neskôr, jeho názor zanikol. Z augusta bol "znechutený až zhnusený" a dokonca chcel odísť, ale nakoniec sa s ostatnými zhodol, že nebudú uvoľňovať miesta pre robotnícko-roľnícku vládu.
Druhý rozhovor viedla Mladá fronta Dnes s ruským generálom Pavlom Kosenkom, ktorý v roku 1968 obsadzoval centrum Prahy. Dnes osemdesiatdeväťročný vojak si dodnes myslí, že vojská prišli na pomoc ľuďom. To, že Sovietsky zväz postupoval správne, ospravedlňuje aj tým, že "Na československých hraniciach stáli západonemecké a americké jednotky. Stačilo im prekročiť hranice a pochodom chod až na Moskvu." Sovieti tak podľa generálových slov zachránili svet pred treťou svetovou vojnou.
Tretí dialóg vyšiel v českom komunistickom plátku Haló noviny. Predseda miestnych komunistov (tretej najsilnejšej strany) Vojtěch Filip síce inváziu odsúdil, ale pripomenul, že to bola tragédia "predovšetkým pre medzinárodné robotnícke a revolučné hnutie a nesmierny zásah do dovtedy pozitívnych československo-sovietskych, teda česko-ruských vzťahov."
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.