... strany Abrahama Lincolna a Ronalda Reagana, musíme sa opýtať, v akom zmysle a pre koho predstavuje triumf.
Človek si hneď spomenie na tú časť americkej populácie, ktorú rozhnevalo osem rokov prezidentovania Baracka Obamu. Na skupinu, ktorá teraz túži po pomste. A človek si spomenie aj na rasistickú, segregacionistickú a nativistickú vetvu, ktorú predstavuje bývalý vodca Ku Klux Klanu, David Duke – muž, ktorého hlasnú podporu sa Trump tak zdráhal odmietnuť, a pre ktorého prívržencov je Trump možno zásadným kandidátom.
Človek pri tom ľahko pochopí pocit, keď sa pokúša brať vážne to málo, čo je známe o Trumpovej straníckej platforme, že krajina sa obracia sama proti sebe, opevňuje sa hradbami a v konečnom dôsledku sa ochudobňuje, keď vyháňa všetkých tých Číňanov, moslimov, Mexičanov a iných, čo prispeli k veľkému taviacemu kotlíku etník a národností, z ktorého najglobalizovanejšia krajina tejto planéty vytvorila v Silicon Valley aj inde rozprávkové bohatstvo.
Lenže tak ako to s USA často býva, vo fenoméne Donalda Trumpa je aj prvok, ktorý presahuje tamojšiu scénu. A tak je človek v pokušení položiť otázku, či „trumpizmus“ nie je náhodou predzvesťou – a možno aj apoteózou – úplne novej etapy svetovej politiky.
Dívam sa na hlavu tohto lasvegaského krupiéra, tohto gýčového jarmočného ochotníka, vyčesanú, napichanú botoxom, ako sa presúva od jednej televíznej kamery k druhej a ústa má neprestajne pootvorené – nikdy neviete, či tie vycerené zuby znamenajú, že majiteľ hlavy priveľa vypil alebo zjedol, alebo či naznačujú, že onedlho zje vás.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.