Nie, neexistuje. Absencia nádeje však nemusí nevyhnutne znamenať beznádej.
Nadija Savčenko sa narodila v roku 1981 v Kyjeve. Už v detstve túžila po kariére vojenského pilota. Neskôr naozaj vstúpila do ukrajinskej armády, kde najprv slúžila ako rádiooperátorka a neskôr ako výsadkárka. V rokoch 2004 až 2008 sa zúčastnila na mierovej misii v Iraku. Po návrate absolvovala leteckú akadémiu v Charkove a stala sa pilotkou bojových vrtuľníkov.
V roku 2014 sa pridala ako dobrovoľníčka k ukrajinskému Aidar bataliónu a v rámci jeho pechotnej jednotky sa zúčastňovala na bojoch s proruskými rebelmi na východnej Ukrajine. Dňa 17. júna 2014 bola zajatá jednotkami domobrany takzvanej Luhanskej ľudovej republiky. Potiaľto je to v podstate banálny vojenský príbeh, ktorého zvláštnosťou je hádam len to, že jeho protagonistkou je žena. Ale v ten júnový deň sa začal odvíjať celkom nový príbeh, ktorý je všetko možné, len nie banálny.
nadija
Mesiac po zajatí sa Nadija Savčenko objavila vo väzení na území Ruskej federácie. Išlo o vyšetrovaciu väzbu, Nadija bola obvinená z vraždy dvoch ruských novinárov. Absurdnejšie obvinenie si človek ťažko dokáže predstaviť.
Spomínaní novinári ruskej štátnej televízie robili reportáž práve z toho boja, v ktorom bola zajatá Nadija Savčenko.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.