Keď čítam texty v knihe Udavačstvo, dýcha na mňa táto zhubnosť opäť a v duchu si pospevujem tú pesničku od Bez ladu a skladu.
Knihu Udavačstvo zostavil Miroslav Pollák z Ústavu rómskych štúdií na Prešovskej univerzite z 52 pohľadov na fenomén, ktorý síce vonkoncom nie je iba náš slovenský, no nadobudol u nás gigantické rozmery. Čitateľa sa zmocní údiv, keď vidí, ako sa to v knihe hmýri výrazmi ako denuncovať, konfidentstvo, špicľovanie, donášač, informátor, sykofant. Tie výrazy pôsobia ako synonymá a disponujú nimi aj iné jazyky. Samozrejme, drobné významové rozdiely sú vždy namieste. Grécky sykofant bol pôvodne ten, kto „ukazoval figu“, známe gesto palca medzi ukazovákom a prostredníkom. Slovo „figa“ malo v tom čase silný sexuálny a vulgárny podtón, pretože okrem iného označovalo aj ženské genitálie. Samozrejme, aténski udavači nechodili hore-dolu ukazovať ostatným figu (ani borovú, ani nijakú), ale naozaj pre vlastný prospech alebo z pomstychtivosti žalovali, mobovali a donášali na iných. Preto im celkom prirodzene prischlo aj toto hanlivé označenie ľudí, ktorí sa správajú z princípu neslušne.
kto je vlastne udavač?
V Pollákovej knihe sa však stretneme s mnohými podobnými vysvetleniami toho, čo všetko udavačstvo znamená. Je to úkaz, ktorý má veľa rozmerov a niektoré z nich nemusia niesť vôbec negatívne významy. Nie všetci autori sú ochotní hovoriť o ňom len ako o zle, o prašivom správaní a „krtkovstve“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.