Od piateho marca 2016 je Marián Kotleba poslancom NR SR a osobou povinnou strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti.
Marián Kotleba zvýšenú kontrolu rozhodne potrebuje. Zvlášť pri dôkladnom pohľade do jeho minulosti môžu jeho voliči v najbližších mesiacoch konečne spoznať množstvo pikantných detailov, ktoré im Kotleba v kampani zabudol spomenúť.
Je v tom obrovský paradox: Kotleba je svojím presvedčením skutočný fašista s afinitou k štátnemu zriadeniu, ktoré nadraďuje národ nad jednotlivca a prejavuje silne autoritárske prvky pri presadzovaní moci. V jeho vyjadrovaní sa v nadmernom množstve vyskytujú základné stavebné prvky fašistickej ideológie, ako ich vo svojej Filozofii fašizmu definoval popredný teoretik Mario Palmieri.
Väčšina slovenských prívržencov tohto zriadenia však Kotlebu v parlamentných voľbách nevolila. Jednak preto, že presvedčení slovenskí fašisti a priaznivci neonacistickej scény považujú demokratické voľby za zvrhlý vynález všemocnej židovskej loby a tiež preto, že Kotlebovi už dlhé roky nedôverujú ani jeho vlastní. Dnes už bývalí. Volebná noc bola pre Kotlebu zlatou ranou, akýmsi coming-outom, pretože sa z niekdajšieho bojovníka proti systému stal jeho súčasťou.
Obraz Kotlebu vchádzajúceho v hnedom saku hlavnými dverami do Národnej rady SR je síce nočná mora pre väčšinu obyvateľov tejto krajiny, ten istý obraz však z Kotlebu v očiach jeho bývalých súkmeňovcov robí smrteľného nepriateľa a zradcu. Marián Kotleba tak svojím vstupom do parlamentu stratil auru vodcu revolúcie proti systému. Iste, svojou dlhoročnou mravčou a účinnou terénnou prácou, osobným kontaktom a nespočetnými podávaniami rúk dokázal získať na svoju stranu časť rebelujúcich a frustrovaných voličov, ktorí by urobili čokoľvek, aby si ich konečne niekto všimol.
Zároveň však prišiel o ľudí, ktorí s ním ešte pred polrokom boli ochotní so stisnutými zubami zdieľať spoločnú kandidátku. Kotleba opäť nedodržal svoje slovo a urobil všetko preto, aby sa nakoniec na spoločnom volebnom zozname neobjavilo jediné z mien ľudí, ktorí by mohli ohroziť jeho pozíciu pseudoalfasamca. Ak by sa dokázal povzniesť nad osobné animozity a prekonal svoje limity, s najväčšou pravdepodobnosťou by bol dnes predsedom druhej najsilnejšej parlamentnej strany a s ním by do poslaneckých lavíc zasadli ľudia, ktorí by mohli znamenať skutočné riziko pre systém a samotné politické zriadenie. Zároveň by však hrozilo, že ho postupne zatienia a prevezmú úlohu lídrov. Vedomý si svojich limitov, zvolil Kotleba podraz a malú domov. Akokoľvek to znie nepravdepodobne, v týchto voľbách stratil Kotleba po Smere možno najviac voličov. Pri reálnom volebnom potenciáli roky rastúcej extrémistickej scény je jeho osem percent doslova hanbou.
nanovo rozdané karty
Kotlebovo sebecké rozhodnutie teda spôsobilo definitívnu stratu posledných zvyškov dôvery autentických radikálov nepriateľských k systému. Médiá zamestnané aktuálnym zdesením nad údajným Kotlebovým úspechom zatiaľ úplne ignorujú najstrašnejší z dôsledkov parlamentných volieb: vznikol totiž úplne voľný priestor napravo od Kotlebu a v ňom sa začínajú nanovo rozdávať karty.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.