... či dokonca iba o dňoch, ktoré má pred sebou Schengen. Ak to spolu nezvládneme.
Politici Únie na rozdiel od Roberta Fica nestrašia, sú to iba dobre informovaní realisti. Čitatelia tohto článku majú výhodu: je po voľbách, a tak už vedia, či ich výsledok naozaj zmenil z večera na ráno Fica na zodpovedného politika. Teda takého politika, ktorý bude síce tvrdo, no bez hejtovania proti migrantom či kancelárke Merkelovej presadzovať spoločné európske riešenia v záujme obmedzenia migrácie. A tie sú možné iba na vonkajšej, teda na grécko-tureckej hranici. Práve tam je najužšie miesto, ktorým k nám prúdia migranti, všade inde je to už natečená voda v obývačke, obrazne povedané. Stačí sa pozrieť na mapu Balkánu.
Čo je účelnejšie, zabezpečiť vonkajšiu hranicu EÚ v Egejskom mori pri brehoch Turecka, alebo nechať vstúpiť migrantov do Grécka na pevninu a potom náročne zabezpečovať hranice s Albánskom, Macedónskom či Bulharskom? Samozrejme, to prvé. Kľúčoví stredoeurópski politici ako Viktor Orbán či Fico to však pred svojimi voličmi taja. Ploty, valy žiletkového drôtu, policajti a vojaci v akcii; to všetko sú príliš lákavé a prosté vízie boja s migračnou krízou. Samozrejme, sú neúčinné a najmä nedomyslené, lebo spôsobia, že Grécko sa premení na veľký utečenecký tábor na spôsob Libanonu či Jordánska. A jadro problému bude priamo na Balkáne, aj s nárastom podpory pre gréckych fašistov zo Zlatého úsvitu či s nahnaním krajiny do náruče Putina.
rozdelená Európa
Beethoven by asi bol rád, že hymnou spájanej Európy sa stala Óda na radosť. A bol by zrejme smutný z toho, že dnes znejú tóny iného jeho diela, Osudovej. Krajiny na celej migračnej trase od Macedónska po Rakúsko a taktiež krajiny V4 sú nahnevané na Nemecko a na jeho kancelárku, ktorá si podľa nich vlani v lete „k sebe pozvala“ migrantov bez ich súhlasu. Je to do veľkej miery mýtus, no so silným korienkom. V skutočnosti Merkel po tom, ako sa davy bezprizorných migrantov vydali z Budapešti peši smerom na Rakúsko a hrozila veľká humanitárna kríza, ak by krajiny zavreli hranice, vyhlásila, že Sýrčania ako obete vojny sú v Nemecku vítaní. Tento výrok zaznel aj v inom kontexte: v Nemecku už vtedy horeli desiatky ubytovní pre migrantov a podpaľačmi boli najčastejšie prívrženci extrémnej pravice.
Na druhej strane, Nemecko je dnes oprávnene nahnevané na jednostranné kroky krajín od Rakúska po Macedónsko, ktoré zhoršujú situáciu najmä v Grécku, kde ostalo po zavretí macedónskych hraníc pod holým nebom uväznených viac ako 10-tisíc migrantov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.