Dodnes podobné systémy napĺňajú pozemskú hlinu ľudskou krvou. Ale nielen preto má zmysel vždy znovu a znovu sa vracať do niektorých kapitol minulosti.
László Nemes (1977) je maďarský filmový režisér. Minulý rok nakrútil svoj debutový dlhometrážny film – Saulov syn. Vzápätí s ním veľmi úspešne okrem iného bodoval na festivale v Cannes, získal Zlatý glóbus a je nominovaný na cudzojazyčného Oscara. Narodil sa v Budapešti, vyrastal v Paríži, študoval dejiny, medzinárodné vzťahy a scenáristiku; pracoval ako asistent réžie, napríklad dva roky aj s velikánom Bélom Tarrom pri filme Muž z Londýna.
Nemesov Saulov syn vyráža dych. Niečo také nástojčivé a živé na tému šoa sme tu už dávno nemali. Nič vtipné, nebodaj melodramatické, len čistá hrôza, bezmocnosť a smútok. A pritom krásny, nástojčivý film, čo udivuje mnohým – príbehom, postavami, hercami, perfektnou architektúrou, neuveriteľným zvukovým spracovaním a priam choreografickou precíznosťou. „Každý záber musel byť veľmi starostlivo pripravený,“ hovorí režisér. „Proces prípravy bol naozaj dlhý. A pozadie, druhý plán záberov, muselo byť pripravené rovnako precízne. Mali sme najatého režiséra iba pre druhý obrazový plán. Vedeli sme, že pozadie vytvára rámec hlavnej akcie. Keď nakrúcate film, ktorý sa odohráva v tábore, budete musieť divákovi komunikovať pravidlá lágru, a to sa všetko odohrávalo v zadnom pláne.“
Meno Saul v hebrejčine znamená, že jeho nositeľ je vyprosený od Boha.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.