Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Aby regióny neboli zapadákov

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Na konci volebného obdobia vláda iniciovala projekt, ktorý má pomôcť zaostávajúcim regiónom. Nehrozí, že ho zabije tradičný formalizmus a nízka efektívnosť verejnej správy?

A ako chce regiónom pomôcť opozícia?

Tretia najvyššia nezamestnanosť na Slovensku (vo výške 27 percent) a odhadom až štvrtinu populácie tvoria Rómovia. Aj to je okres Kežmarok na Spiši. Pred dvomi týždňami tu vláda uskutočnila jedno zo svojich okázalých výjazdových zasadaní. V médiách rezonovala hlavne suma 4,2 milióna eur, ktorú chce štát naliať do rozvoja regiónu. No kabinet tu schválil aj Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok, ktorý by mal prispieť k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov a zníženiu nezamestnanosti. Dokument s nezáživným názvom si zaslúži pozornosť. Naznačuje totiž, ako by si experti, ktorí radia vláde, predstavovali riešenie pálčivých rozdielov medzi slovenskými regiónmi v nasledujúcich rokoch.

postaviť diaľnicu nestačí

„Debata o znižovaní regionálnych rozdielov u nás prešla niekoľkými fázami,“ hovorí ekonóm Anton Marcinčin, ktorý sa na ministerstve financií zaoberá práve regionálnym rozvojom. „Najskôr sa vyzdvihovalo, že každý by mal mať rovnaké podmienky a regionálny rozmer sa ignoroval. Potom prišiel názor, že postačí chudobné regióny napojiť na diaľnice a ďalšiu infraštruktúru. Lenže vo svete i u nás existujú príklady regiónov, ktoré majú skvelú dopravnú infraštruktúru, a napriek tomu neprosperujú, a zase naopak.“

Príkladom je aj samotný Kežmarok. Mesto je blízko diaľnice i hlavného železničného ťahu. Napriek tomu sa región nachádza v problémoch. Navyše, diaľnica pôsobí obojstranne. Na jednej strane vďaka nej rýchlejšie a ľahšie dostanete lokálne výrobky do sveta, no na druhej strane sú lokálni podnikatelia vystavení aj intenzívnejšej konkurencii zvonku. „Lokálna malovýroba, ktorá využívala nejakú miestnu komparatívnu výhodu, je zrazu prevalcovaná ponukou z vonkajšieho prostredia. Okamžitý dôsledok lepšej dopravnej infraštruktúry sa tak paradoxne môže pre región prejaviť ako prechodné zhoršenie ekonomickej situácie.“

A tak ani diaľnica, vďaka ktorej sa pomyselná hladová dolina stane atraktívna pre zahraničného investora, nie je samospasiteľná. Zvlášť ak lokálna pracovná sila už stratila pracovné návyky. Podľa Antona Marcinčina základný problém spočíva v tom, že na Slovensku zabíjame miestnu iniciatívu a malé podniky: „Práve tieto regióny žijú z malých podnikov a miestnych iniciatív, pri ktorých je šanca, že časom narastú na niečo väčšie.“

Problémom slovenského podnikateľského prostredia je nastavenie na veľkých investorov, ktorí majú prostriedky a možnosti na to, aby zvládli našu byrokraciu. Ale pre začínajúcich podnikateľov, ktorí rozbiehajú svoj biznis v malom, je administratívne a regulačné bremeno dusivé.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite