Odchádza doba, keď sa sudca sklonil pred pôvodným úmyslom ústavy a nestaval sa nad ňu.
Odchod Antonina Scaliu bol nečakaný a prázdne miesto, ktoré zanechal, sa tak skoro nezaplní – bez ohľadu na to, ako skoro spoznáme meno jeho nástupcu. Zostala po ňom totiž nielen opustená sudcovská stolička, o ktorú sa teraz budú sporiť demokrati a republikáni tak vášnivo, že to zrejme predurčí smerovanie celej predvolebnej prezidentskej kampane.
kto potrebuje písať novú ústavu?
Opustený zostal celý jeden názorový smer, ktorému odišiel v Scaliovi významný zástupca. Antonin Scalia bol jedným z posledných obhajcov koncepcie, že text americkej ústavy treba chápať a vykladať v duchu úmyslov, s ktorými ho najpravdepodobnejšie písali jeho autori. Tento názorový prúd sa v americkom právnom prostredí nazýva originalizmus. Vychádza z poctivého štúdia nielen ústavy, ale aj mnohých iných dokumentov a z poznania dejín Spojených štátov amerických. Scalia hájil tento prístup k výkladu ústavy nielen na Najvyššom súde, kde strávil takmer tri desaťročia, ale ešte predtým, keď prednášal právo ako univerzitný pedagóg.
Ústava je raz tu, hlásal Scalia, a treba ju rešpektovať, pretože je prejavom vôle ľudu. Najvyšší súd ju nemá písať nanovo, pretože by tak obišiel demokratický proces. A sudcovia Najvyššieho súdu by mali ústavu interpretovať s úctou, nevkladať do nej vlastné presvedčenie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.