Odrazu pripustil to, čo dávno tušil, že nie je pánom vo svojom dome a že uprostred neho vládnu slepé a neosobné sily, s ktorými si nevie dať rady.
Psychoanalýza skoncovala so starou psychológiou, hoci tá ešte kde-tu preblysne svojím vplyvom, psychológiou, v ktorej sa bolo nutné učiť množstvo komplikovaných viet a poučiek, často končiacich v metafyzických úvahách. Psychoanalýza je na rozdiel od nej živá, energická a ľudskú psyché opisuje plasticky ako súhru dynamických, často i proti sebe pôsobiacich síl.
Jadrom nového pochopenia človeka bol objav nevedomia Sigmundom Freudom, i keď sa o ňom hovorilo aj pred ním, nie však v tom zmysle, aký mu udelil práve on. Nevedomím sú všetky duševné pochody, ktoré si neuvedomujeme alebo si dokonca ani nie sme schopní uvedomiť. Vedomie je, naopak, to, o čom neustále básnila stará psychológia ako o niečom, čo je naším pravým Ja. Freud preniesol ťažisko nášho života do nevedomia, kde predsa vznikajú aj vedomé duševné procesy, pričom tie sú len ako tovar vo výkladnej skrini obchodu. Nevieme totiž nič o tom, ako bol vytvorený a spracovaný, kým sa nestal súčasťou výkladu.
Kráľovskou cestou k poznaniu nevedomia je podľa Freuda sen, ale aj chybné výkony, akým je napríklad prerieknutie. Sen, ktorý nám pripadá ako nesúrodý zlepenec rôznych psychikou nestrávených denných zvyškov je možné dešifrovať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.