HADOUKEN!
MUSIC FOR AN ACCELERATED CULTURE
WARNER MUSIC
O britských nu-raveroch Hadouken! už bola reč v súvislosti s ich minuloročnou USB mixtape, ale aj aktuálny debutový album stojí za vašu pozornosť. Prečo? Hadouken! sú súčasnými lídrami nu-ravovej scény, nedávno hrali v susednom Česku a mali by ste o nich vedieť. Debut je v porovnaní s predošlými vecami o niečo slabší, najmä preto, že niektoré pesničky (That Boy That Girl, Liquid Lives) sú príliš prešpikované rôznymi detailmi. Predtým zneli surovejšie a lepšie. No aj tak je to kus skvelej tanečnej muziky, óda na súčasného mladého človeka. Párty, pitie, dievčatá (...), ale nielen to. Frontman James Smith rýmuje napríklad aj o novom fenoméne sťahovania a počúvania hudby (Crank It Up) a je nutné uznať, že jeho rýmy sa vynímajú priam hip-hopovo kráľovskými nápadmi. Mladícka nespútanosť a sloboda od týchto deciek je fakt úprimná. Check it!
●●●●
.matej Lauko
NOA
GENES & JEANS
UNIVERSAL
Achinoam Nini je poprednou izraelskou a významnou medzinárodnou speváčkou, ktorá vyrastala v New Yorku, ale vrátila sa do rodnej „zasľúbenej zeme“. Na Achinoam v čase jej formovania vplývala hudba Joni Mitchell a Paula Simona, no jej hudobné smerovanie viac poznačila neskoršia spolupráca s Patom Methenym. Ostatný album odzrkadľuje spomienky na pesničky, ktoré jej v detstve spievala jemenská babička. Genes & Jeans je elegantne interpretovanou zmesou západnej, židovskej a arabskej kultúry. Spoluautorom väčšiny skladieb, ako aj producentom albumu je Noin partner, gitarista Gil Dor. Nejedna pesnička západného typu z tejto platne by sa typologicky a spôsobom interpretácie hodila aj do muzikálu alebo ako kulisa niektorej malebnej scény z kresleného filmu spoločnosti Walt Disney, občasný nadbytok sentimentu však preváži čistá krása a muzikalita.
●●●●
.martin Chrobák
GILBERTO GIL
BANDA LARGA CORDEL
WARNER
Tento album je ideálny na leto. Z jeho hudobného obsahu vyžaruje slnko, úsmev, pohoda, ležérnosť, ba až lenivosť, za ktorú sa Gilberto Gil nehanbí, naopak, vyzdvihuje ju ako cnosť, ktorú si občas treba dopriať kvôli príjemnému pocitu. Príjemnosť je jeho krédom, a keďže hrubosť k nej nepatrí, v jeho piesňach ju nenájdete. Zato nájdete unášajúce tanečné rytmy afro-brazílskeho štýlu samba-reggae i bossa novy nenásilne kombinovanej s rozličnými druhmi etnickej hudby i decentnými zvukovými pozadiami modernej elektronickej lounge music. Jeden zo zakladateľov hnutia Tropicalia, dnes brazílsky minister kultúry, nahral vo veku 66 rokov nový album s nezvyčajnou invenčnosťou a uzemňujúcim nadhľadom. Hlas mu už zdrsnel a nadobudol tabakovú farbu a kompozičná stavba jeho piesní znie klasicky, no nenudí. Gilberto je asi pekný zvnútra, preto je pekná i jeho hudba.
●●●●
.miro Potoček
ILLUSTRATOSPHERE
ANIMAGE
TAITA/SONY BMG
Dan Bárta je typ speváka, ktorý rád skúša nové veci. Vo výpočte jeho aktivít preto nájdeme také rôznorodé záležitosti, ako hard rock (skupina Alice), muzikály (Jesus Christ Superstar, Evita), funk-rap (J.A.R.) či tanečný pop (Sexy Dancers). V poslednom čase je však Bártovým hlavným pôsobiskom Illustratosphere. Pôvodne to bol názov Bártovho albumu z roku 2000, dnes je to regulárne fungujúca kapela – aktuálny album Animage vychádza dokonca len pod hlavičkou Illustratosphere, bez zdôrazňovania Bartovej osoby. Animage naozaj pôsobí ako spoločný výtvor ľudí, ktorí sú dokonale zohratí a naladení na rovnakú frekvenciu. Hudba je ťažko zaraditeľná – najbližšie má k džezu, ale nie je to džez ani nu-jazz – a na snovej, no zároveň aj trochu „intelektuálskej“ atmosfére nahrávky majú veľký podiel Bártove texty („inundují / jdou rony půdou / hrany ryjí“).
●●●●
.vladislav Gális
YAZOO
UPSTAIRS AT ERIC’S
MUTE/EMI
Popri množstve zbytočných comebackov sa občas nájde aj nejaký zaujímavý. Takým je tohtoročné koncertné turné britskej dvojice Yazoo, ktoré je zvláštne tým, že na ňom prvýkrát naživo odzneli skladby z ich druhého a zároveň posledného albumu You And Me Both (1983). Yazoo to totiž pred 25 rokmi nestihli – rozišli sa krátko pred jeho vydaním, klávesista Vince Clarke založil Erasure a speváčka Alison Moyet sa dala na sólovú dráhu. Pri príležitosti koncertného comebacku vyšli remastrované verzie obidvoch albumov, teda aj debutu Upstairs At Eric’s (1982), ktorý je dodnes jednou z vrcholných nahrávok synthpopového žánru. Vince Clarke, ktorý vtedy opustil čoraz slávnejších Depeche Mode, našiel v neznámej Alison Moyet ideálnu partnerku a jej plnokrvný hlas, vyškolený na blues, soule i punku, vniesol do jednoduchých tanečných hitov nečakanú krásu.
●●●●●
.vladislav Gális
USHER
HERE I STAY
LEFACE/SONY BMG
„Človek, ktorý neverí ničomu, naletí čomukoľvek,“ píše sa v booklete Usherovho piateho štúdiového albumu Here I Stand. Stal sa z Ushera, držiteľa piatich Grammy a popového idolu s povesťou veľkého milovníka, „na staré kolená“ filozof? To zase nie, ale Usher má o chvíľu na krku tridsiatku, nedávno sa oženil a stal sa otcom. To všetko ho očividne zobralo. A tak tu popri výzve na milovanie priamo na tanečnom parkete (In This Club) nájdeme aj krátku uspávanku, v ktorej sa ozve synátorov plač (Prayer For You), alebo celkom vtipnú ódu na manželský život, v ktorej Usher partnerke navrhuje, aby si na chvíľu vymenili úlohy (Trading Places). Osemnásť skladieb a sedemdesiatdva minút hudby je však v tomto prípade naozaj priveľa. S Usherom je to podobné ako s cukrovou vatou – jedna raz za čas neuškodí, ale skúste ich zjesť naraz osemnásť.
●●
.vladislav Gáli
MUSIC FOR AN ACCELERATED CULTURE
WARNER MUSIC
O britských nu-raveroch Hadouken! už bola reč v súvislosti s ich minuloročnou USB mixtape, ale aj aktuálny debutový album stojí za vašu pozornosť. Prečo? Hadouken! sú súčasnými lídrami nu-ravovej scény, nedávno hrali v susednom Česku a mali by ste o nich vedieť. Debut je v porovnaní s predošlými vecami o niečo slabší, najmä preto, že niektoré pesničky (That Boy That Girl, Liquid Lives) sú príliš prešpikované rôznymi detailmi. Predtým zneli surovejšie a lepšie. No aj tak je to kus skvelej tanečnej muziky, óda na súčasného mladého človeka. Párty, pitie, dievčatá (...), ale nielen to. Frontman James Smith rýmuje napríklad aj o novom fenoméne sťahovania a počúvania hudby (Crank It Up) a je nutné uznať, že jeho rýmy sa vynímajú priam hip-hopovo kráľovskými nápadmi. Mladícka nespútanosť a sloboda od týchto deciek je fakt úprimná. Check it!
●●●●
.matej Lauko
NOA
GENES & JEANS
UNIVERSAL
Achinoam Nini je poprednou izraelskou a významnou medzinárodnou speváčkou, ktorá vyrastala v New Yorku, ale vrátila sa do rodnej „zasľúbenej zeme“. Na Achinoam v čase jej formovania vplývala hudba Joni Mitchell a Paula Simona, no jej hudobné smerovanie viac poznačila neskoršia spolupráca s Patom Methenym. Ostatný album odzrkadľuje spomienky na pesničky, ktoré jej v detstve spievala jemenská babička. Genes & Jeans je elegantne interpretovanou zmesou západnej, židovskej a arabskej kultúry. Spoluautorom väčšiny skladieb, ako aj producentom albumu je Noin partner, gitarista Gil Dor. Nejedna pesnička západného typu z tejto platne by sa typologicky a spôsobom interpretácie hodila aj do muzikálu alebo ako kulisa niektorej malebnej scény z kresleného filmu spoločnosti Walt Disney, občasný nadbytok sentimentu však preváži čistá krása a muzikalita.
●●●●
.martin Chrobák
GILBERTO GIL
BANDA LARGA CORDEL
WARNER
Tento album je ideálny na leto. Z jeho hudobného obsahu vyžaruje slnko, úsmev, pohoda, ležérnosť, ba až lenivosť, za ktorú sa Gilberto Gil nehanbí, naopak, vyzdvihuje ju ako cnosť, ktorú si občas treba dopriať kvôli príjemnému pocitu. Príjemnosť je jeho krédom, a keďže hrubosť k nej nepatrí, v jeho piesňach ju nenájdete. Zato nájdete unášajúce tanečné rytmy afro-brazílskeho štýlu samba-reggae i bossa novy nenásilne kombinovanej s rozličnými druhmi etnickej hudby i decentnými zvukovými pozadiami modernej elektronickej lounge music. Jeden zo zakladateľov hnutia Tropicalia, dnes brazílsky minister kultúry, nahral vo veku 66 rokov nový album s nezvyčajnou invenčnosťou a uzemňujúcim nadhľadom. Hlas mu už zdrsnel a nadobudol tabakovú farbu a kompozičná stavba jeho piesní znie klasicky, no nenudí. Gilberto je asi pekný zvnútra, preto je pekná i jeho hudba.
●●●●
.miro Potoček
ILLUSTRATOSPHERE
ANIMAGE
TAITA/SONY BMG
Dan Bárta je typ speváka, ktorý rád skúša nové veci. Vo výpočte jeho aktivít preto nájdeme také rôznorodé záležitosti, ako hard rock (skupina Alice), muzikály (Jesus Christ Superstar, Evita), funk-rap (J.A.R.) či tanečný pop (Sexy Dancers). V poslednom čase je však Bártovým hlavným pôsobiskom Illustratosphere. Pôvodne to bol názov Bártovho albumu z roku 2000, dnes je to regulárne fungujúca kapela – aktuálny album Animage vychádza dokonca len pod hlavičkou Illustratosphere, bez zdôrazňovania Bartovej osoby. Animage naozaj pôsobí ako spoločný výtvor ľudí, ktorí sú dokonale zohratí a naladení na rovnakú frekvenciu. Hudba je ťažko zaraditeľná – najbližšie má k džezu, ale nie je to džez ani nu-jazz – a na snovej, no zároveň aj trochu „intelektuálskej“ atmosfére nahrávky majú veľký podiel Bártove texty („inundují / jdou rony půdou / hrany ryjí“).
●●●●
.vladislav Gális
YAZOO
UPSTAIRS AT ERIC’S
MUTE/EMI
Popri množstve zbytočných comebackov sa občas nájde aj nejaký zaujímavý. Takým je tohtoročné koncertné turné britskej dvojice Yazoo, ktoré je zvláštne tým, že na ňom prvýkrát naživo odzneli skladby z ich druhého a zároveň posledného albumu You And Me Both (1983). Yazoo to totiž pred 25 rokmi nestihli – rozišli sa krátko pred jeho vydaním, klávesista Vince Clarke založil Erasure a speváčka Alison Moyet sa dala na sólovú dráhu. Pri príležitosti koncertného comebacku vyšli remastrované verzie obidvoch albumov, teda aj debutu Upstairs At Eric’s (1982), ktorý je dodnes jednou z vrcholných nahrávok synthpopového žánru. Vince Clarke, ktorý vtedy opustil čoraz slávnejších Depeche Mode, našiel v neznámej Alison Moyet ideálnu partnerku a jej plnokrvný hlas, vyškolený na blues, soule i punku, vniesol do jednoduchých tanečných hitov nečakanú krásu.
●●●●●
.vladislav Gális
USHER
HERE I STAY
LEFACE/SONY BMG
„Človek, ktorý neverí ničomu, naletí čomukoľvek,“ píše sa v booklete Usherovho piateho štúdiového albumu Here I Stand. Stal sa z Ushera, držiteľa piatich Grammy a popového idolu s povesťou veľkého milovníka, „na staré kolená“ filozof? To zase nie, ale Usher má o chvíľu na krku tridsiatku, nedávno sa oženil a stal sa otcom. To všetko ho očividne zobralo. A tak tu popri výzve na milovanie priamo na tanečnom parkete (In This Club) nájdeme aj krátku uspávanku, v ktorej sa ozve synátorov plač (Prayer For You), alebo celkom vtipnú ódu na manželský život, v ktorej Usher partnerke navrhuje, aby si na chvíľu vymenili úlohy (Trading Places). Osemnásť skladieb a sedemdesiatdva minút hudby je však v tomto prípade naozaj priveľa. S Usherom je to podobné ako s cukrovou vatou – jedna raz za čas neuškodí, ale skúste ich zjesť naraz osemnásť.
●●
.vladislav Gáli
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.