Jeden nesprávny výsledok bol presne polovicou správnej hodnoty. Druhý bol približne polovicou z toho, čo Einstein dostať chcel.
Prvá Einsteinova predpoveď sa týkala takzvaného gravitačného červeného posunu svetla. Urobil ju v roku 1907 a experimentálne sa potvrdila po päťdesiatich dvoch rokoch. Druhá predpoveď sa týkala ohybu svetla v gravitačnom poli Slnka. Polovičnú hodnotu správnej hodnoty dostal v roku 1911, správnu hodnotu vypočítal v roku 1915 a experimentálne potvrdenie prišlo o štyri roky neskôr. Tretia predpoveď sa netýkala svetla, týkala sa pohybu planéty Merkúr v gravitačnom poli Slnka. Takmer polovicu správnej hodnoty dostal Einstein v roku 1913, správnu hodnotu v roku 1915 a táto jeho predpoveď sa potvrdila dvadsať rokov predtým.
To, že všetky tri predpovede súviseli s gravitáciou, nie je vôbec náhoda. Všeobecná teória relativity je predsa teóriou gravitácie, takže čoho iného by sa mali jej predpovede týkať? Zaujímavé však je, že prvé dve predpovede – tá správna o červenom posune a tá polovičná o ohybe svetla – v skutočnosti novú teóriu gravitácie nepotrebovali. Obidve vyšli Einsteinovi z analýzy vplyvu starej dobrej Newtonovej gravitácie na svetlo. Až ten Merkúr si nástojčivo pýtal zmenu teórie.
Urán a Neptún
Kým si povieme niečo o tom, ako Einstein zmenil teóriu gravitácie, bude asi vhodné povedať si pár slov o tom, ako teória vyzerala pred touto zmenou. V zásade pozostávala z dvoch častí a obe nesú Newtonovo meno. Jedna z nich je Newtonov gravitačný zákon, ktorý hovorí, akou gravitačnou silou na seba telesá pôsobia. Druhou časťou je Newtonov zákon sily, ktorý hovorí, ako sa pod vplyvom tejto sily mení pohyb telies. Najväčším prvotným triumfom Newtonovej teórie z konca 17. storočia bol výpočet eliptických dráh planét. Detaily pohybu po týchto elipsách vyšli presne v súlade s Keplerovými zákonmi odvodenými z astronomických pozorovaní.
Ďalším veľkým triumfom Newtonovej teórie bola predpoveď návratu Halleyho kométy. Začiatkom 18. storočia vyslovil Edmund Halley pozoruhodnú hypotézu, podľa ktorej boli kométy pozorované v rokoch 1456, 1531, 1607 a 1682 v skutočnosti jednou a tou istou kométou, ktorá obieha okolo Slnka po newtonovskej elipse s periódou niečo vyše sedemdesiatpäť rokov. Predpovedal preto jej návrat v roku 1758 a pomocou Newtonových zákonov dokázali astronómovia dopredu vypočítať dráhu tejto kométy s obdivuhodnou presnosťou, neskôr potvrdenou pozorovaniami.
Najväčšieho triumfu sa však Newtonova teória dočkala až v polovici 19. storočia.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.