Centrálna banka má konečne druhého viceguvernéra, ktorý by mal byť zodpovedný za menovú politiku a za prijatie eura. Rok po škandalóznom rozhodnutí prezidenta, ktorý odmietol menovať zvoleného Vladimíra Tvarošku, sa ním stal Viliam Ostrožlík, ktorý do NBS prišiel z Privatbanky.
A ako to vyzerá so samotným eurom? Aktuálna správa o plnení národného plánu na jeho zavedenie je optimistická – Slovensko v tejto chvíli plní všetky kritériá. Nevšímajúc si detaily, ako meškajúca príprava informačnej kampane (a tiež otázka, na čo treba kampaň za 160 miliónov korún), je problematická už len inflácia. Podľa prognóz by však v kľúčovom období od apríla tohto roka do marca toho nasledujúceho mala byť v požadovanom limite aj tá. Napriek tomu ešte stále, jeden a pol roka pred očakávaným termínom, nie je zavedenie eura vôbec isté. Európska centrálna banka v posledných týždňoch naznačila pochybnosti o udržateľnosti (čiže nie o jednorazovom plnení, ale o schopnosti plniť dlhší čas) kritérií na prijatie eura. A práve tieto pochybnosti môžu byť legitímnym dôvodom na rozhodnutie odložiť zavedenie eura na Slovensku. Šéf ECB Jean-Claude Trichet dal tiež diplomatickou jemnokresbou najavo, že Slovensko potrebuje „veľmi, veľmi aktívny konvergenčný program“. Ani v ECB asi neprehliadli tlak vlády na energetické firmy, aby nezvyšovali ceny (ktoré by zvýšili infláciu). Asi si všimli aj výroky premiéra Fica, že plnenie kritérií pre eurozónu je pre sociálnu vládu veľmi obmedzujúce, naznačujúc, že rozpočtová disciplína sa po roku 2009 môže uvoľniť, čo však nie je pravda. Odklad prijatia eura by euroskeptikov potešil a okrem jednorazového výkyvu kurzu by možno nikomu neublížil. Lenže to iba za predpokladu, že by súčasná vláda nepochopila odklad ako príležitosť nechať kritériá na inokedy a investovať do ďalšieho volebného víťazstva. To by aj skeptici asi zaváhali.
.rži
A ako to vyzerá so samotným eurom? Aktuálna správa o plnení národného plánu na jeho zavedenie je optimistická – Slovensko v tejto chvíli plní všetky kritériá. Nevšímajúc si detaily, ako meškajúca príprava informačnej kampane (a tiež otázka, na čo treba kampaň za 160 miliónov korún), je problematická už len inflácia. Podľa prognóz by však v kľúčovom období od apríla tohto roka do marca toho nasledujúceho mala byť v požadovanom limite aj tá. Napriek tomu ešte stále, jeden a pol roka pred očakávaným termínom, nie je zavedenie eura vôbec isté. Európska centrálna banka v posledných týždňoch naznačila pochybnosti o udržateľnosti (čiže nie o jednorazovom plnení, ale o schopnosti plniť dlhší čas) kritérií na prijatie eura. A práve tieto pochybnosti môžu byť legitímnym dôvodom na rozhodnutie odložiť zavedenie eura na Slovensku. Šéf ECB Jean-Claude Trichet dal tiež diplomatickou jemnokresbou najavo, že Slovensko potrebuje „veľmi, veľmi aktívny konvergenčný program“. Ani v ECB asi neprehliadli tlak vlády na energetické firmy, aby nezvyšovali ceny (ktoré by zvýšili infláciu). Asi si všimli aj výroky premiéra Fica, že plnenie kritérií pre eurozónu je pre sociálnu vládu veľmi obmedzujúce, naznačujúc, že rozpočtová disciplína sa po roku 2009 môže uvoľniť, čo však nie je pravda. Odklad prijatia eura by euroskeptikov potešil a okrem jednorazového výkyvu kurzu by možno nikomu neublížil. Lenže to iba za predpokladu, že by súčasná vláda nepochopila odklad ako príležitosť nechať kritériá na inokedy a investovať do ďalšieho volebného víťazstva. To by aj skeptici asi zaváhali.
.rži
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.