Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dva uhly

.martin Mojžiš .časopis .veda

Albert Einstein bol fyzik, nie astronóm. Napriek tomu ho najviac preslávila jedna astronomická predpoveď, týkajúca sa jedného konkrétneho uhla.

Zaujímavé pritom je, že v astronómii bol hviezdou už aj predtým. Vďaka inej predpovedi iného uhla.

Einstein sa nestal svetovou celebritou v roku 1905, keď vymyslel špeciálnu teóriu relativity. Nestal sa ňou ani v roku 1915, keď vymyslel všeobecnú teóriu relativity. Stal sa ňou až v prvý novembrový piatok roku 1919 v skorých ranných hodinách. Teda, v ten piatok ráno sa to vlastne len začalo, ale potom to už veľmi rýchlo pokračovalo.

Celé to vypuklo článkom na dvanástej strane londýnskych Timesov zo dňa 7.11.1919 s titulkom Revolúcia vo vede – newtonovské idey vyvrátené. Keď Angličania rok po skončení prvej svetovej vojny v Timesoch napíšu, hoci aj na dvanástej strane, že teórie najväčšieho anglického vedca všetkých čias vyvrátil nejaký nemecký fyzik, tak to už teda niečo znamená. A nič na tom nemení ani skutočnosť, že teórie toho nemeckého fyzika potvrdil anglický astronóm sir Arthur Eddington.

V nasledujúci pondelok už o Einsteinovom triumfe písali noviny na kontinente a pár dní nato sa články o experimentálnom potvrdení všeobecnej teórie relativity objavili aj za oceánom, konkrétne v New York Times. A všetko to mala na svedomí jediná fotografia zatmenia Slnka, ktorú urobil Eddington v Afrike už koncom mája. Na tej fotografii bolo za Slnkom na tmavej oblohe vidno hviezdy v polohách, kde by ich ľudia neočakávali. Od očakávaných polôh boli odchýlené o uhol, ktorý Einstein vypočítal štyri roky predtým.

bern 1907

V roku 1907 si Einstein – ešte ako úradník Patentového úradu v Berne – uvedomil, že fyzika v homogénnom (všade rovnakom) gravitačnom poli je úplne rovnaká ako fyzika v rovnomerne zrýchľujúcej vesmírnej lodi. V tej lodi pritom vedel pomerne jednoducho nahliadnuť existenciu dvoch pozoruhodných a navzájom veľmi úzko súvisiacich javov. Jeden sa týkal frekvencie svetla, druhý sa týkal rýchlosti plynutia času (a súviseli spolu preto, lebo frekvenciou svetla môžeme merať čas). Preložené do reči gravitácie tieto dva javy znamenali, že v homogénnom gravitačnom poli s rastúcou výškou frekvencia svetla klesá a rýchlosť plynutia času rastie.

V špeciálnej teórii relativity sme v súvislosti s časom zvyknutí na všelijaké pestvá (napríklad na relatívnosť súčasnosti alebo spomaľovanie chodu pohybujúcich sa hodín), ale rôzne rýchle plynutie času v rôznych miestach tej istej vzťažnej sústavy – to bola veru novinka. A nie hocijaká. Znamenala totiž, že v zrýchľujúcich sústavách, respektíve v prítomnosti gravitačného poľa, prestáva platiť jeden z dvoch základných postulátov špeciálnej teórie relativity – postulát konštantnej rýchlosti svetla.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite