Z Janáčkovej tvorby sa v repertoári SND zväčša točili najpopulárnejšie tituly – Jej pastorkyňa, Káťa Kabanovová, nanajvýš Príhody líšky Bystroušky. Skladateľova predposledná opera Vec Makropulos, skomponovaná podľa rovnomennej konverzačnej komédie Karla Čapka, o žene, ktorá po vypití čarovného elixíru získala dar večnej mladosti, bola v SND uvedená jediný raz, v roku 1973. Ale zato zásadným spôsobom: v skvelom hudobnom naštudovaní Zdeňka Košlera, pamätnej inscenácii režiséra Branislava Krišku (scénografia Ladislav Vychodil) a s nezabudnuteľnou Elenou Kittnarovou v hlavnej úlohe.
Po štyridsiatich rokoch sa mohla výnimočná chvíľa zopakovať. Novú Vec Makropulos prišli do Opery SND naštudovať slávny režisér Peter Konwitschny a český dirigent Tomáš Hanus, spoluautor kritickej edície diela a duša adorovaného naštudovania v Mníchove. Exkluzívne ingrediencie však v slabo naolejovanom bratislavskom prostredí zaškrípali. Hanus zložil taktovku týždeň pred premiérou po opakovaných nedorozumeniach s orchestrom (zásadným problémom bola neochota hráčov akceptovať jeho požiadavku jedného orchestrálneho obsadenia) a ani Konwitschny netajil znechutenie z problematického skúškového procesu. Prepieranie špinavej bielizne na sociálnych sieťach a v internetových diskusiách vyslalo signál o absentujúcej lojálnosti telesa voči „firemnej značke“. Hanusovo odstúpenie vyústilo do posunutia premiéry (počas získaných šiestich dní dielo doskúšal mladý dirigent Ondrej Olos) a tiež do zvýšeného záujmu médií i verejnosti o Operu SND (škoda, že sa prebudí, až keď je vo vzduchu škandál), ktorý divadlo neustálo práve najpresvedčivejšie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.