Rozhovor s historikom Jozefom Tancerom aj o tom, ako sa v prvých bedekroch písalo o Bratislave.
.odkedy existuje žáner turistických sprievodcov?
Sprievodca ako žáner je na jednej strane niečím moderným a na druhej strane nadväzuje na tradície cestopisnej literatúry, ktoré majú svoje korene v antike. Je to vlastne kombinácia navigačných inštrukcií, itineráru a kompendia. Tak, ako ho poznáme dnes, vznikol sprievodca až v 18. storočí. Ide o jeden z najmodernejších typov cestopisnej literatúry.
.kedy bol napísaný prvý bedeker o Bratislave?
Samozrejme, že existujú napríklad cestopisné správy arabských kupcov. Ale prvá publikácia, ktorá sa venovala len tomuto mestu, pochádza z roku 1781 z pera Jána Mateja Korabinského. Z nej sa zachoval len prvý zväzok. Jej jadrom je zoznam bratislavských ulíc a domov a je určená cestovateľovi do Bratislavy, aby si urobil obraz o tomto meste, oboznámil sa s jeho obyvateľmi či architektúrou. No a z roku 1823 pochádza prvá kompaktná monografia o meste, ktorá nehovorí len o histórii, ale aj o súčasnom živote ľudí. Jej autorom je Pavol Balus.
.ako sa menili cestopisy v priebehu storočí?
Spôsob ich písania je až prekvapivo starý. O meste sa píše už od 16. storočia v zásade rovnako, čo dokazujú staré arabské cestopisy.
.čo to znamená?
Zachovali sa rubriky, ktoré sa v bedekroch používajú dodnes, napríklad písanie o polohe mesta, jeho histórii, obyvateľstve, súčasnosti. To sa v podstate nemení. Mení sa len rozsah a dôraz na jednotlivé rubriky. Napríklad autori z 18. storočia boli veľmi pragmatickí, mali menej zmyslu pre malebné, poetické písanie. Neospevovali úžasnú panorámu Karpát, ale opisovali, aké kvalitné vinohradníctvo je s tým spojené a ako to pomáha mestu. V 19. storočí sa mení pohľad na prírodu, ktorý sa stáva sentimentálnym. V tom čase sa začína cestovať pre zábavu a oddych a v sprievodcoch sa viac píše o atmosfére či o tom, kde sa dá dobre najesť či vyspať. Dokonca sa objavujú aj zmienky o okolí Bratislavy, teda niečo, o čom cestopisy z 18. storočia ešte nepíšu.
.kto vlastne o Bratislave písal?
Zväčša ide o zápisy z ciest po Uhorsku či z populárnej cesty z Viedne do Konštantínopolu. Z 19. storočia máme najmä rozsiahle opisy od Angličanov.
Inak, treba si uvedomiť, že Bratislava bola odporúčaným miestom na malý výlet z Viedne. Netreba zabúdať, že ak sem prichádzal cestovateľ z Viedne, tak Bratislava preňho bola prvým orientálnym mestom. Naopak, keď niekto prichádzal napríklad zo Sedmohradska, bolo to pre neho prvé európske mesto.
.ako sa zmenili sprievodcovia po Bratislave v 20. storočí?
V 20. storočí sa dominantnou funkciou stal konzum. V sprievodcoch môžeme pozorovať, že reklamná príloha sa stáva rovnocennou súčasťou bedekra rovnako ako text a obrázky. Zjednodušene povedané, na ľavej strane je história mesta, na pravej reklama na rožky.
.kedy si prínos turizmu uvedomili predstavitelia mesta?
Približne koncom 19. storočia. Turizmus sa mohol začať rozvíjať až vtedy, keď sa naozaj vytvorili podmienky na pomerne slobodné cestovanie. Mesto sa vždy snažilo mať kontrolu nad všetkými cudzincami na jeho území. Myslím si, že oficiálna podpora cestovného ruchu, teda to, že na cestovateľa sa už nepozerá ako na špióna, ale ako na zdroj príjmov, dokázateľne fungovala už pri sprievodcovi z roku 1907. Ten totiž uvádza, že tlačiar Steiner dostal oficiálne mestské poverenie a mesto financuje aj jeho maďarskú mutáciu. Ale možno sa tá podpora začala už skôr.
.odkedy existuje žáner turistických sprievodcov?
Sprievodca ako žáner je na jednej strane niečím moderným a na druhej strane nadväzuje na tradície cestopisnej literatúry, ktoré majú svoje korene v antike. Je to vlastne kombinácia navigačných inštrukcií, itineráru a kompendia. Tak, ako ho poznáme dnes, vznikol sprievodca až v 18. storočí. Ide o jeden z najmodernejších typov cestopisnej literatúry.
.kedy bol napísaný prvý bedeker o Bratislave?
Samozrejme, že existujú napríklad cestopisné správy arabských kupcov. Ale prvá publikácia, ktorá sa venovala len tomuto mestu, pochádza z roku 1781 z pera Jána Mateja Korabinského. Z nej sa zachoval len prvý zväzok. Jej jadrom je zoznam bratislavských ulíc a domov a je určená cestovateľovi do Bratislavy, aby si urobil obraz o tomto meste, oboznámil sa s jeho obyvateľmi či architektúrou. No a z roku 1823 pochádza prvá kompaktná monografia o meste, ktorá nehovorí len o histórii, ale aj o súčasnom živote ľudí. Jej autorom je Pavol Balus.
.ako sa menili cestopisy v priebehu storočí?
Spôsob ich písania je až prekvapivo starý. O meste sa píše už od 16. storočia v zásade rovnako, čo dokazujú staré arabské cestopisy.
.čo to znamená?
Zachovali sa rubriky, ktoré sa v bedekroch používajú dodnes, napríklad písanie o polohe mesta, jeho histórii, obyvateľstve, súčasnosti. To sa v podstate nemení. Mení sa len rozsah a dôraz na jednotlivé rubriky. Napríklad autori z 18. storočia boli veľmi pragmatickí, mali menej zmyslu pre malebné, poetické písanie. Neospevovali úžasnú panorámu Karpát, ale opisovali, aké kvalitné vinohradníctvo je s tým spojené a ako to pomáha mestu. V 19. storočí sa mení pohľad na prírodu, ktorý sa stáva sentimentálnym. V tom čase sa začína cestovať pre zábavu a oddych a v sprievodcoch sa viac píše o atmosfére či o tom, kde sa dá dobre najesť či vyspať. Dokonca sa objavujú aj zmienky o okolí Bratislavy, teda niečo, o čom cestopisy z 18. storočia ešte nepíšu.
.kto vlastne o Bratislave písal?
Zväčša ide o zápisy z ciest po Uhorsku či z populárnej cesty z Viedne do Konštantínopolu. Z 19. storočia máme najmä rozsiahle opisy od Angličanov.
Inak, treba si uvedomiť, že Bratislava bola odporúčaným miestom na malý výlet z Viedne. Netreba zabúdať, že ak sem prichádzal cestovateľ z Viedne, tak Bratislava preňho bola prvým orientálnym mestom. Naopak, keď niekto prichádzal napríklad zo Sedmohradska, bolo to pre neho prvé európske mesto.
.ako sa zmenili sprievodcovia po Bratislave v 20. storočí?
V 20. storočí sa dominantnou funkciou stal konzum. V sprievodcoch môžeme pozorovať, že reklamná príloha sa stáva rovnocennou súčasťou bedekra rovnako ako text a obrázky. Zjednodušene povedané, na ľavej strane je história mesta, na pravej reklama na rožky.
.kedy si prínos turizmu uvedomili predstavitelia mesta?
Približne koncom 19. storočia. Turizmus sa mohol začať rozvíjať až vtedy, keď sa naozaj vytvorili podmienky na pomerne slobodné cestovanie. Mesto sa vždy snažilo mať kontrolu nad všetkými cudzincami na jeho území. Myslím si, že oficiálna podpora cestovného ruchu, teda to, že na cestovateľa sa už nepozerá ako na špióna, ale ako na zdroj príjmov, dokázateľne fungovala už pri sprievodcovi z roku 1907. Ten totiž uvádza, že tlačiar Steiner dostal oficiálne mestské poverenie a mesto financuje aj jeho maďarskú mutáciu. Ale možno sa tá podpora začala už skôr.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.