Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Pod lupou Petra Zajaca: Ernest

.peter Zajac .časopis .klub

Z kamarátov, ktorí odišli po novembri 1989, mi utkveli v pamäti najmä tí, čo zomreli v prvých rokoch – Slávo Stračár záhadnou smrťou, Marcel Strýko doslova na zánik Československa,

... cholerik a poctivec Vlado Sládek na sebaničivý pud. Predovšetkým však myslím na Jana Langoša a Ernesta Valka. Jano Langoš zomrel pomaly pred desiatimi rokmi pod gilotínou nákladného auta, vychádzajúceho z poľa a Ernesta Valka zastrelili pred piatimi rokmi. Boli to kruté, mystické, rozumom nezvládnuteľné smrti.

V tejto chvíli však nechcem hovoriť osobne, ale o tom podstatnom. Ústavné právo v Československu po roku 1948 v skutočnom význame neexistovalo, demokratické právne vedomie bolo v hlbokom mínuse. Výsadu byť ústavnými právnikmi novembra 1989 mali len nemnohí. Ernest Valko bol jedným z nich. Patril do garnitúry novembrových ústavných právnikov, ktorá ako prvá riešila základné ústavné otázky štátu. Bola však aj prvou elitnou garnitúrou a Ernest Valko v nej patril k absolútnej špičke spolu s Ivanom Trimajom, Paľom Holländerom, ktorí medzi seba pribrali aj Petra Kresáka. Medzitým už pribudli aj ďalší, ale toto bola prétoriánska garda rodiaceho sa ústavného práva.

Keď sa rozdelilo Československo a skončil prvý aj posledný ponovembrový federálny Ústavný súd, ktorému predsedal, Ernest Valko sa rozhodol, že to všetkým ukáže.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite