Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Uvoľnenosť ako krok k divákom

.peter Scherhaufer .časopis .kultúra

Na viacerých miestach sa v priebehu októbra konal festival súčasného tanca Bratislava v pohybe.

festival, ktorý v roku 1997 prvýkrát zorganizovala choreografka Miroslava Kovářová, je dnes dôležitou kultúrnou inštitúciou.

Súčasný človek žije silnou túžbou po konkrétnosti a zrozumiteľnosti. Súčasný tanec žije abstrakciou a mnohovýznamovosťou. Možno preto väčšina ľudí pohybovému umeniu nerozumie. A pritom by stačilo vypnúť hlavu a začať vnímať!

Na otupenosť našich vnemov upozornila performancia Pocitové roz-umenie. Pre devätnásty ročník festivalu Bratislava v pohybe ju pripravili choreografi Marta Poláková, Yuri Korec, Peter Šavel a režisér Tomáš Procházka. Svoju produkciu umiestnili do rušného podniku, čím zotreli hranicu medzi javiskom a hľadiskom a zároveň zmarili možnosť určiť presný začiatok predstavenia. Niektorí tanečníci už sedeli priamo v publiku, iní sa nepozorovane vkrádali medzi divákov. Pohybový jazyk inscenácie bol závislý od limitov priestoru, ktorých uvedomenie si bolo prítomné aj vo výraze tanečníkov. Existovalo len tu a teraz. A divák, ktorý bol plne prítomný, ten cítil. Napríklad dlhé, pohybom podporené dýchanie z úst do úst medzi Lukášom Bobalíkom a Barborou Janákovou.

Dekompozícia vzťahu / Irónia vojny

Pohybovo čistými a emocionálne silnými predstaveniami októbrového festivalu boli dve tanečné inscenácie, ktoré z Izraela priviezla choreografka Noa Shadur.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite