Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Poľsko, vpravo bok!

.aleksander Kaczorowski .časopis .politika

Jaroslaw Kaczynski čelí novej výzve. Vyhral síce parlamentné voľby, no teraz musí preukázať, že nie je poľským Viktorom Orbánom, ale stredoeurópskym Charlom de Gaullom.

presvedčivé víťazstvo strany Právo a spravodlivosť v októbrových voľbách nenechalo nikoho na pochybách: Poliaci dali plnú moc národným konzervatívcom. Tí budú teda v nasledujúcich štyroch rokoch vládnuť takmer štyridsaťmiliónovej krajine uprostred Európy. Ich parlamentnými súpermi budú len porážkou paralyzovaní liberáli, ľudovci, ktorým chýba líder, a krajní nacionalisti, ktorí ašpirujú na pozíciu akéhosi poľského Jobbika. Po prvý raz od roku 1918 sa stane, že v parlamente bude chýbať akákoľvek ľavicová strana. Znamená to koniec postkomunizmu v Poľsku. A zjavne aj koniec tamojšieho eurooptimizmu.

Triumf Kaczynského totiž prináša aj koniec snom o európskej federácii. Národ, ktorý bruselské elity dlho považovali za mimoriadne proeurópsky, ukázal teraz Európskej únii prostredník. Urobil tak bez ohľadu na to, že Poliaci plnými priehrštiami čerpajú z eurofondov, a tak ako žiadny iný národ profitujú zo spoločného trhu práce (od roku 2004 je vyše dva milióny Poliakov za hranicami). Drvivá väčšina Poliakov (85 percent) je dnes proti prijatiu eura – aj utečencov.

A to iba pred niekoľkými rokmi vtedajší šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski v Berlíne predpovedal úsvit európskeho federalizmu. Jeho nástupca (pravdepodobne sa ním stane euroskeptický poslanec Európskeho parlamentu Ryszard Legutko) bude mať celkom iné predstavy a urobí všetko pre to, aby sabotoval snahy o prehĺbenie európskej integrácie.

s Nemeckom áno

Je pravdepodobné, že Právo a spravodlivosť sa zoči-voči čoraz hrozivejšiemu ruskému impériu väčšmi zameria na spoluprácu s USA. Strana požaduje umiestnenie stálych vojenských základní NATO v Poľsku a plánuje rozvíjať obranný potenciál Poľska (na základe strategického partnerstva s najväčšou vojenskou silou západnej Európy, teda s Francúzskom). Na zozname priorít novej vlády sú zároveň otázky, ktoré súvisia s energetickou bezpečnosťou. To otvára priestor pre regionálnu spoluprácu pobaltských štátov, krajín Vyšehradu až po Rumunsko a Bulharsko (prakticky podľa medzivojnových vízií maršala Jozefa Pilsudského). Poľskí konzervatívci sú nadšenými prívržencami takejto spolupráce a chceli by z Poľska pod svojím vedením urobiť regionálneho lídra.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite