prinášame dva jeho texty z knihy Urbanizmus (1925).
.cesta somárov – cesta ľudí
Človek ide rovno, lebo má cieľ: vie, kam ide. Rozhodol sa ísť niekam a ide rovno za cieľom.
Somár ide kľukato, bezmyšlienkovite, roztržito sa zahľadí, ide krivo, odbočuje, aby sa vyhol väčším kameňom alebo strmému svahu, aby sa uchýlil do tieňa; somárovi na ničom nezáleží.
Človek ovláda svoje city rozumom; city a pudy podriaďuje vytýčenému cieľu. Svoj inštinkt ovláda inteligenciou. Svojou inteligenciou si vytvára pravidlá, ktoré vyplývajú zo skúseností. Skúsenosť sa rodí z práce; človek pracuje, aby nezahynul. Aby mohol produkovať, musí sledovať pevnú líniu, musí sa držať pravidiel skúseností. Musí myslieť dopredu, myslieť na výsledok.
Somár nemyslí na nič, nerobí si z ničoho nič.
Takmer všetky plány miest na kontinente načrtol somár. Aj plán Paríža, žiaľbohu.
Územím, ktoré národy postupne osídľovali, prechádzali hrkotajúce káry a vyhýbali sa hrboľom, jamám, kameňom a blatu; potok bol veľkou prekážkou. Tak sa zrodili chodníky a cesty. Na križovatkách ciest, pri vode, postavili sa prvé chatrče, prvé domce, prvé osady; domy stáli v rade pozdĺž cesty, pozdĺž somárskej cesty. Okolo osady postavili opevnený múr a do prostriedku radnicu. Potom tam ľudia žili; robili zákony, pracovali a pritom rešpektovali somársku cestu. O päť storočí neskôr postavili väčší opevnený pás a o ďalších päťsto rokov ešte väčší. Tam, kde do mesta ústi somárska cesta, urobili brány a vyberali mýto. Osada sa premenila na veľkomesto. Paríž, Rím, Istanbul sú stavané na somárskych cestách.
Veľkomestá nemajú cievy, iba kapiláry. Rastom sa ich choroba len zhoršuje, alebo im hrozí smrť. V úsilí predĺžiť si život vložili už dávno svoj osud do rúk chirurgov, ktorí ustavične režú do živého.
Rimania boli veľkí zákonodarcovia, veľkí kolonialisti, veľkí podnikatelia. Keď niekam došli, na križovatku, k rieke, vzali uholnicu a načrtli priamočiare mesto, mesto jasné a usporiadané, ktoré sa dá ľahko udržovať a viesť, v ktorom sa človek rýchlo orientuje a rád sa v ňom prechádza – mesto práce (ríšske mesto) a mesto rozkoší (Pompeje). Priama čiara zodpovedala hrdosti Rimana.
Pritom u nich v Ríme, so zrakmi upretými na ríšu, dusili sa v spleti somárskych ciest. Irónia! Bohatí potom opúšťali mesto a ďaleko od chaosu stavali si okázalé vily (vila Adriana).
S Ľudovítom XIV. boli Rimania jedinými veľkými urbanistami na Západe.
Stredovek zastrašený rokom 1000 poddal sa svojvôli somára a ešte ďalšie generácie sa jej dlho podrobovali. Ľudovít XIV. sa najprv pokúsil vyčistiť Louvre (Kolonády), potom sa však, znechutený, rozhodol urobiť veľké opatrenia: Versailles, mesto palácov, celé vopred premyslené, priamočiare a usporiadané, Observatórium, Invalidovňa a Esplanáda, Tuileries a Champs-Elysées, vybudované za mestom, ďaleko od chaosu, priamočiare a úhľadné.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.