Debata o utečeneckej vlne sa sústreďuje na otázku, čo môžu urobiť ľudia v bohatých krajinách pre imigrantov z tých chudobných. Už menej sa hovorí, prečo sa niektoré krajiny sveta rozvíjajú rýchlejšie ako iné.
Na pomedzí USA a Mexika možno vedľa seba nájsť dve mestá s rovnakým názvom, ktoré oddeľuje iba pohraničný plot. V americkom Nogales sa príjem priemernej domácnosti pohybuje na úrovni okolo 30-tisíc dolárov ročne. V susednom mexickom Nogales je to len asi tretina. Či už ide o infraštruktúru, zdravotný stav obyvateľstva, priemerný vek dožitia, alebo kriminalitu – medzi oboma mestami zíva viditeľná priepasť.
Vlastne by tam namiesto amerického a mexického Nogales mohla byť trebárs aj Viedeň a Bratislava. Ekonómovia Daron Acemoglu a James A. Robinson, autori knihy Prečo štáty zlyhávajú, tvrdia, že geografia, klíma ani kultúra rozdiely v životnej úrovni medzi dvoma susednými mestami nevysvetlia. Tieto faktory sú totiž v oboch prípadoch takmer rovnaké. No americké a mexické Nogales sa odlišujú tým, že svety oboch sú utvárané odlišnými inštitúciami: „Tieto odlišné inštitúcie vytvárajú úplne iné podnety pre obyvateľov oboch miest i pre podniky, ktoré by tam chceli investovať. A tieto podnety sú hlavným dôvodom, prečo je hospodárska prosperita na každej strane hranice úplne iná.“
.súhra ekonomiky a politiky
Téza, že o bohatstve krajiny rozhodujú jej ekonomické inštitúcie a na ich podobu vplývajú inštitúcie politické, nie je v ekonómii nová.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.