Dvaja z partnerov skupiny J&T pochádzajú z Vysokých a Nízkych Tatier. Aj preto považujú najmenšie veľhory sveta za svoju srdcovú záležitosť, do ktorej investujú jedenásť miliárd korún. Viac ako kdekoľvek inde na Slovensku.
.sotva si možno predstaviť vhodnejší symbol ambícií skupiny J&T, ktorá kúpila okrem iného aj Tatranské lanové dráhy (TLD), než kaviareň Dedo s prvotriednou kávou, destilátmi, kubánskymi cigarami, livrejovaným čašníkom a štvormiestnym apartmánom za skromných 12 900 na noc. Kaviareň, kde môže každý, nielen manažér so sekretárkou, pozorovať rýchlo sa predlžujúce tiene štítov pri západe slnka za oknom. Obidve zariadenia slúžia na Lomnickom štíte vo výške 2 632 metrov nad morom.
.flám na Lomničáku
Je 8,50 ráno. Lanovka vezie z Tatranskej Lomnice prvých dnešných návštevníkov.
Cestujem spolu s legendou tatranskej botaniky, českou docentkou Libušou Paclovou. Presvedčila J&T, aby jej umožnili na vrchole vybudovať botanickú minizáhradu. Pôjde o svetový unikát. Okrem toho dosiahla aj to, že chlapci prisľúbili novú čističku odpadových vôd. Teraz odpadové vody negustiózne stekajú po skalách na „jej“ rastlinky. „Robí sa okolo toho veľký cirkus, bude to však len taká malá záhradka,“ vraví skromne pani Paclová. Pod nami je 270-metrová priepasť. Hlúpy pocit, zrak však spočinie na prepravke s liehovinami na podlahe kabíny. Proviant pre kaviareň Dedo.
Keď v rokoch 1936 až 1940 túto lanovku stavali, museli vzhľadom na sklon skaly vytesať vjazdový kanál. „Bola som na štíte týždeň predtým, než sa 28. októbra 1940 začala prevádzka lanovky. Žula v slnečných lúčoch nádherne striebrila. Ľudia si myslia, že tu hore sú iba skaly. Omyl! V každej medzierke je niečo zelené,“ ukazuje s nadšením pani docentka osadenstvu lanovky vegetáciu. Vyhrieva sa tu aj kamzík.
Sme na vrchole. Okrem sochy bivakujúceho horolozca nás víta úctivý personál. Áno, za barom stojí skutočný čašník. Nie je síce livrejovaný, no aj ten čierno-biely oblek sa dá zniesť. V prípade záujmu má pre hostí, ktorí tu prespia, aj hvezdársky ďalekohľad. Aj ten zakúpili J&T. Kvalifikovaný výklad by im síce poskytol iba niektorý z pracovníkov Astronomického ústavu SAV o poschodie vyššie, tí však majú Deň otvorených dverí iba šesťkrát ročne.
Tu je asi zbytočné hovoriť o piatich hviezdičkách. Kto tu prespí a má šťastie na bezoblačnú oblohu, vidí milióny hviezd. Epicentrom luxusu je už spomínaný apartmán Baťa. K dokonalosti chýba toaleta a sprcha, no sú tu kožené kreslá, nábytok z oškrabaného dreva, DVD prehrávač s filmami Pavla Barabáša. Hosť má dve večere a fľašu sektu v cene, výhľad na nasvietený Spišský hrad, Oravskú priehradu či Krakov. Čo viac si možno priať? Zariadenie je využité na necelých 70 percent, čo je viac ako slušné.
„Niektorí to vnímajú kriticky, hovoria o snobstve. Do hôr vraj patrí skromná chata, čaj a pivo. Naším zámerom je však kvalita. Škaredý bufet sme prerobili. Všetko je tu v skle a porceláne. Museli sme trochu znižovať tlaky v kávovare, lebo voda tu zovrie skôr ako dole. Denne jej sem vyvezieme až tritisíc litrov,“ vysvetľuje Michal Krolák, riaditeľ odboru služieb TLD. Vedúci kaviarne Stanislav Strojný hovorí o „statočne veľkom“ výbere koňakov a cigár. „Najmä ruskí hostia si tu v zime s obľubou kupujú šampanské za 7 500 korún,“ dodáva. Nadšenie pre pitky na Lomničáku však príliš nepreukazuje astronóm SAV Rastislav Mačura, ktorý tu trávi polovicu roka pozorovaním aktivity korony Slnka. Starý bufet považoval za príjemnejší. „Ak nám tu hostia behajú v noci po terase nad hlavami, nemôžeme spať,“ vraví Mačura a dodáva: „Niekedy tu J&T robia firemné akcie. Našťastie, veľkú partiu som tu zažil iba raz. Dokonca si objednali kapelu. Bol tu randál do rána.“
Trikrát sa už stalo, že návštevníci tu museli pre náhlu zmenu počasia, keď nepremáva lanovka, nútene prenocovať. Vtedy vám livrejovaný čašník ochotne poskytne karimatku a spacák. A nápoje zadarmo, samozrejme. Personál má pripravenú aj zásobu konzerv a polievok z vrecúška na tri dni.
.vízie na predaj
Kaviareň Dedo je predzvesťou novej éry nových pánov. Tatry boli donedávna a istý čas ešte budú o stánkoch s klobásou. Zaostalý skanzen socialistických odborárskych rekreácií. Ani zábavný, ani národný park. Hybrid bez jasných pravidiel. Od roku 1989 Tatry položili na kolená viaceré vlny privatizácií, najmä tých mečiarovských. Predražené mizerné služby, tácky a poháre z umelej hmoty, nevľúdny personál. Prichádzali tam iba zúfalci – alebo skutoční patrioti.
Potom však na toto územie vkročili J&T a menší developeri. Silný hráč, pred ktorým vystrúhali predklon aj Rezešovci. No nielen oni. Umelohmotné poháre strieda krištáľ a bufety päťhviezdičkové hotely. Bude tu miesto aj pre nás, dolných päť miliónov? Nezničí sa ľudový charakter hôr a posledná panenská príroda? No najmä, nebudú mať J&T monopol na Tatry? – pýtajú sa znepokojení domáci.
V tých otázkach cítiť zmes oprávnených obáv, ale aj predsudkov voči bohatým a úspešným, ktoré u nás opäť výdatne živí jánošíkovský premiér. Chlapci z J&T (ťažko hovoriť na Lomnickom štíte o žralokoch) však v Tatrách postupujú sofistikovane, bez podvedome očakávanej arogancie, ktorou sa iní developeri „preslávili“ inde na Slovensku. Usilujú sa o solídny marketing a slušnú komunikáciu. A dosiahli už prvé výsledky. Nejde iba o zmodernizovanie lanoviek, vlekov a zjazdoviek. A nejde ani o to, že tento rok na jeseň otvoria na Štrbskom plese prvý päťhviezdičkový hotel na Slovensku (Kempinski), ktorý budú do roku 2011 v počte hviezdičiek nasledovať obidva grandhotely.
Dôležité a varovné je najmä čosi iné. J&T platia, čo im kto dovolí, vrátane vízie Tatier. To oni tak určujú ich smerovanie. Nie je v poriadku, že finančne podvyživené a vymierajúce mesto Vysoké Tatry je pre nich príliš slabým partnerom. J&T už pre toto mesto vypracovali za milióny korún množstvo štúdií a analýz. Logicky tak vzniká istá závislosť samosprávy. Väčšinou J&T ich zámery prejdú, občas však „narazia“.
.prípad Zlatá ulička
Tatranec Samuel Marec zverejnil 2. júna na svojom blogu na stránke sme.sk úvahu Tatry vs. J&T . V aktuálnej kauze sporu medzi J&T a mestom, keď finančníci tvrdia, že magistrát predal 16. mája trom miestnym podnikateľom pozemky v Starom Smokovci v lokalite známej ako Zlatá ulička pod cenu, sa Marec postavil za toto rozhodnutie. Vraj v situácii, keď tu ide aj Juraj Široký postaviť hotel za pol miliardy, aj apartmánové domy im tam vyrastú ako huby po daždi a aj J&T si „ z Tatier odkrajujú pozemok po pozemku“, je správne predať (aj pod cenu) pozemky miestnym. Poslanec tatranského zastupiteľstva Pavol Stano dodal, že viac ako dvakrát vyššia cenová ponuka J&T prišla neskoro, keď už bolo rozhodnuté.
O význame, aký títo developeri pripisujú verejnej mienke, svedčí aj to, že na Marcov blog v diskusii obšírne reagoval spolumajiteľ J&T Patrik Tkáč. Celú vec považuje za demonštráciu sily mesta voči J&T. Tkáča trápi negativizmus Tatrancov voči nim. „Zlatá ulička je jedna z mála šancí Starého Smokovca, aby sa vytvorila pešia zóna podobná krásnym alpským mestečkám. Má to byť centrum služieb, obchodov a reštaurácií. Že sme prišli neskoro? Po tom, ako platíme každý rok ples primátora? Po tom, čo postavíme novú lanovku bez ekonomického efektu v strede Smokovca, len aby sme udržali turistiku na Hrebienok? Viacerí poslanci aj pán primátor nás ubezpečovali, že Zlatú uličku nepredajú. Vzhľadom na priamu väzbu na našu lanovku je, samozrejme, nezmysel, že by sme o ňu nemali záujem,“ píše Tkáč.
Napriek kritike a sporom mesto od zmluvy s tromi miestnymi podnikateľmi nechce odstúpiť. Bol by to precedens.
.vyľudnené Tatry?
Vlani na jeseň prišiel na Slovensko Nemec Konstantin Zeuke, generálny riaditeľ hotela Kempinski na Štrbskom plese, ktorý by mali slávnostne otvoriť tento rok v októbri. Pôsobil v Dubaji, Kuvajte, Egypte, Nemecku a Bulharsku. V päťhviezdičkových hoteloch začínal na recepcii, neskôr pracoval aj ako čašník či kuchár. Na Slovensko jazdil do Tatier na lyžovačky s rodičmi už ako malý chlapec. „Či sa to tu odvtedy zmenilo? Úprimne povedané, ani príliš nie. Nedávno tu boli moji rodičia a potvrdili tento dojem,“ hovorí Zeuke.
„Pokiaľ budú Tatry zveľaďovať, v poriadku, sú tu vítaní. My sa však bojíme, aby to tu nevylepšili a nepredali ďalej,“ hovorí o J&T Ivan Gálfy, legenda Tatier a bývalý náčelník horskej služby pre Slovensko. Alexander, jeden z jeho troch synov, ktorý v Tatrách podniká a figuruje aj medzi tromi vlastníkmi Zlatej uličky, sa v minulosti „naťahoval“ s J&T o reštauráciu a požičovňu na Skalnatom plese dovtedy, kým mu za to neponúkli požadovanú cenu. Či bola prehnaná, to vedia najlepšie iba oni a on.
Gálfyho najviac trápi vyľudňovanie Tatier. Hovorí, že mladí si tu prácu nenájdu, a preto odchádzajú. Naopak, do hotelov a iných zariadení v Tatrách bude J&T importovať personál z Rumunska alebo Ukrajiny. Na sídlisku Sibír je už polovica fondu predaná na apartmánové byty. „Firma pána Širokého zbúra kultúrny dom, pričom tam postavia 60 apartmánových bytov. Je to svetový trend, vznikne však mŕtve mesto, kde prídu ľudia iba na pár dní v roku. Cez Vianoce a na Silvestra sa tu neosprchujeme, lebo nebude dosť vody. Vodovod robil v Tatrách Rajner pred 150 rokmi a nebude stačiť novej nárazovej záťaži,“ dodáva s obavami Gálfy.
Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko má s J&T zatiaľ skôr dobré skúsenosti. „Disponujú obrovským potenciálom odborníkov, ktorých vedia zaplatiť. Nemusíme im hovoriť o revitalizačných opatreniach, pretože ich sypú z rukáva. Nespochybňujú biotopy, hodnotu území. Aj môj predchodca Tomáš Vančura o nich povedal, že málokedy niečo nedodržali, ak sa na tom dohodli,“ tvrdí Majko. Na zhodnotenie aktivít J&T v Tatrách je ešte priskoro. Aj kritici však uznávajú, že zatiaľ postupujú pomerne obozretne a ohľaduplne.
.sotva si možno predstaviť vhodnejší symbol ambícií skupiny J&T, ktorá kúpila okrem iného aj Tatranské lanové dráhy (TLD), než kaviareň Dedo s prvotriednou kávou, destilátmi, kubánskymi cigarami, livrejovaným čašníkom a štvormiestnym apartmánom za skromných 12 900 na noc. Kaviareň, kde môže každý, nielen manažér so sekretárkou, pozorovať rýchlo sa predlžujúce tiene štítov pri západe slnka za oknom. Obidve zariadenia slúžia na Lomnickom štíte vo výške 2 632 metrov nad morom.
.flám na Lomničáku
Je 8,50 ráno. Lanovka vezie z Tatranskej Lomnice prvých dnešných návštevníkov.
Cestujem spolu s legendou tatranskej botaniky, českou docentkou Libušou Paclovou. Presvedčila J&T, aby jej umožnili na vrchole vybudovať botanickú minizáhradu. Pôjde o svetový unikát. Okrem toho dosiahla aj to, že chlapci prisľúbili novú čističku odpadových vôd. Teraz odpadové vody negustiózne stekajú po skalách na „jej“ rastlinky. „Robí sa okolo toho veľký cirkus, bude to však len taká malá záhradka,“ vraví skromne pani Paclová. Pod nami je 270-metrová priepasť. Hlúpy pocit, zrak však spočinie na prepravke s liehovinami na podlahe kabíny. Proviant pre kaviareň Dedo.
Keď v rokoch 1936 až 1940 túto lanovku stavali, museli vzhľadom na sklon skaly vytesať vjazdový kanál. „Bola som na štíte týždeň predtým, než sa 28. októbra 1940 začala prevádzka lanovky. Žula v slnečných lúčoch nádherne striebrila. Ľudia si myslia, že tu hore sú iba skaly. Omyl! V každej medzierke je niečo zelené,“ ukazuje s nadšením pani docentka osadenstvu lanovky vegetáciu. Vyhrieva sa tu aj kamzík.
Sme na vrchole. Okrem sochy bivakujúceho horolozca nás víta úctivý personál. Áno, za barom stojí skutočný čašník. Nie je síce livrejovaný, no aj ten čierno-biely oblek sa dá zniesť. V prípade záujmu má pre hostí, ktorí tu prespia, aj hvezdársky ďalekohľad. Aj ten zakúpili J&T. Kvalifikovaný výklad by im síce poskytol iba niektorý z pracovníkov Astronomického ústavu SAV o poschodie vyššie, tí však majú Deň otvorených dverí iba šesťkrát ročne.
Tu je asi zbytočné hovoriť o piatich hviezdičkách. Kto tu prespí a má šťastie na bezoblačnú oblohu, vidí milióny hviezd. Epicentrom luxusu je už spomínaný apartmán Baťa. K dokonalosti chýba toaleta a sprcha, no sú tu kožené kreslá, nábytok z oškrabaného dreva, DVD prehrávač s filmami Pavla Barabáša. Hosť má dve večere a fľašu sektu v cene, výhľad na nasvietený Spišský hrad, Oravskú priehradu či Krakov. Čo viac si možno priať? Zariadenie je využité na necelých 70 percent, čo je viac ako slušné.
„Niektorí to vnímajú kriticky, hovoria o snobstve. Do hôr vraj patrí skromná chata, čaj a pivo. Naším zámerom je však kvalita. Škaredý bufet sme prerobili. Všetko je tu v skle a porceláne. Museli sme trochu znižovať tlaky v kávovare, lebo voda tu zovrie skôr ako dole. Denne jej sem vyvezieme až tritisíc litrov,“ vysvetľuje Michal Krolák, riaditeľ odboru služieb TLD. Vedúci kaviarne Stanislav Strojný hovorí o „statočne veľkom“ výbere koňakov a cigár. „Najmä ruskí hostia si tu v zime s obľubou kupujú šampanské za 7 500 korún,“ dodáva. Nadšenie pre pitky na Lomničáku však príliš nepreukazuje astronóm SAV Rastislav Mačura, ktorý tu trávi polovicu roka pozorovaním aktivity korony Slnka. Starý bufet považoval za príjemnejší. „Ak nám tu hostia behajú v noci po terase nad hlavami, nemôžeme spať,“ vraví Mačura a dodáva: „Niekedy tu J&T robia firemné akcie. Našťastie, veľkú partiu som tu zažil iba raz. Dokonca si objednali kapelu. Bol tu randál do rána.“
Trikrát sa už stalo, že návštevníci tu museli pre náhlu zmenu počasia, keď nepremáva lanovka, nútene prenocovať. Vtedy vám livrejovaný čašník ochotne poskytne karimatku a spacák. A nápoje zadarmo, samozrejme. Personál má pripravenú aj zásobu konzerv a polievok z vrecúška na tri dni.
.vízie na predaj
Kaviareň Dedo je predzvesťou novej éry nových pánov. Tatry boli donedávna a istý čas ešte budú o stánkoch s klobásou. Zaostalý skanzen socialistických odborárskych rekreácií. Ani zábavný, ani národný park. Hybrid bez jasných pravidiel. Od roku 1989 Tatry položili na kolená viaceré vlny privatizácií, najmä tých mečiarovských. Predražené mizerné služby, tácky a poháre z umelej hmoty, nevľúdny personál. Prichádzali tam iba zúfalci – alebo skutoční patrioti.
Potom však na toto územie vkročili J&T a menší developeri. Silný hráč, pred ktorým vystrúhali predklon aj Rezešovci. No nielen oni. Umelohmotné poháre strieda krištáľ a bufety päťhviezdičkové hotely. Bude tu miesto aj pre nás, dolných päť miliónov? Nezničí sa ľudový charakter hôr a posledná panenská príroda? No najmä, nebudú mať J&T monopol na Tatry? – pýtajú sa znepokojení domáci.
V tých otázkach cítiť zmes oprávnených obáv, ale aj predsudkov voči bohatým a úspešným, ktoré u nás opäť výdatne živí jánošíkovský premiér. Chlapci z J&T (ťažko hovoriť na Lomnickom štíte o žralokoch) však v Tatrách postupujú sofistikovane, bez podvedome očakávanej arogancie, ktorou sa iní developeri „preslávili“ inde na Slovensku. Usilujú sa o solídny marketing a slušnú komunikáciu. A dosiahli už prvé výsledky. Nejde iba o zmodernizovanie lanoviek, vlekov a zjazdoviek. A nejde ani o to, že tento rok na jeseň otvoria na Štrbskom plese prvý päťhviezdičkový hotel na Slovensku (Kempinski), ktorý budú do roku 2011 v počte hviezdičiek nasledovať obidva grandhotely.
Dôležité a varovné je najmä čosi iné. J&T platia, čo im kto dovolí, vrátane vízie Tatier. To oni tak určujú ich smerovanie. Nie je v poriadku, že finančne podvyživené a vymierajúce mesto Vysoké Tatry je pre nich príliš slabým partnerom. J&T už pre toto mesto vypracovali za milióny korún množstvo štúdií a analýz. Logicky tak vzniká istá závislosť samosprávy. Väčšinou J&T ich zámery prejdú, občas však „narazia“.
.prípad Zlatá ulička
Tatranec Samuel Marec zverejnil 2. júna na svojom blogu na stránke sme.sk úvahu Tatry vs. J&T . V aktuálnej kauze sporu medzi J&T a mestom, keď finančníci tvrdia, že magistrát predal 16. mája trom miestnym podnikateľom pozemky v Starom Smokovci v lokalite známej ako Zlatá ulička pod cenu, sa Marec postavil za toto rozhodnutie. Vraj v situácii, keď tu ide aj Juraj Široký postaviť hotel za pol miliardy, aj apartmánové domy im tam vyrastú ako huby po daždi a aj J&T si „ z Tatier odkrajujú pozemok po pozemku“, je správne predať (aj pod cenu) pozemky miestnym. Poslanec tatranského zastupiteľstva Pavol Stano dodal, že viac ako dvakrát vyššia cenová ponuka J&T prišla neskoro, keď už bolo rozhodnuté.
O význame, aký títo developeri pripisujú verejnej mienke, svedčí aj to, že na Marcov blog v diskusii obšírne reagoval spolumajiteľ J&T Patrik Tkáč. Celú vec považuje za demonštráciu sily mesta voči J&T. Tkáča trápi negativizmus Tatrancov voči nim. „Zlatá ulička je jedna z mála šancí Starého Smokovca, aby sa vytvorila pešia zóna podobná krásnym alpským mestečkám. Má to byť centrum služieb, obchodov a reštaurácií. Že sme prišli neskoro? Po tom, ako platíme každý rok ples primátora? Po tom, čo postavíme novú lanovku bez ekonomického efektu v strede Smokovca, len aby sme udržali turistiku na Hrebienok? Viacerí poslanci aj pán primátor nás ubezpečovali, že Zlatú uličku nepredajú. Vzhľadom na priamu väzbu na našu lanovku je, samozrejme, nezmysel, že by sme o ňu nemali záujem,“ píše Tkáč.
Napriek kritike a sporom mesto od zmluvy s tromi miestnymi podnikateľmi nechce odstúpiť. Bol by to precedens.
.vyľudnené Tatry?
Vlani na jeseň prišiel na Slovensko Nemec Konstantin Zeuke, generálny riaditeľ hotela Kempinski na Štrbskom plese, ktorý by mali slávnostne otvoriť tento rok v októbri. Pôsobil v Dubaji, Kuvajte, Egypte, Nemecku a Bulharsku. V päťhviezdičkových hoteloch začínal na recepcii, neskôr pracoval aj ako čašník či kuchár. Na Slovensko jazdil do Tatier na lyžovačky s rodičmi už ako malý chlapec. „Či sa to tu odvtedy zmenilo? Úprimne povedané, ani príliš nie. Nedávno tu boli moji rodičia a potvrdili tento dojem,“ hovorí Zeuke.
„Pokiaľ budú Tatry zveľaďovať, v poriadku, sú tu vítaní. My sa však bojíme, aby to tu nevylepšili a nepredali ďalej,“ hovorí o J&T Ivan Gálfy, legenda Tatier a bývalý náčelník horskej služby pre Slovensko. Alexander, jeden z jeho troch synov, ktorý v Tatrách podniká a figuruje aj medzi tromi vlastníkmi Zlatej uličky, sa v minulosti „naťahoval“ s J&T o reštauráciu a požičovňu na Skalnatom plese dovtedy, kým mu za to neponúkli požadovanú cenu. Či bola prehnaná, to vedia najlepšie iba oni a on.
Gálfyho najviac trápi vyľudňovanie Tatier. Hovorí, že mladí si tu prácu nenájdu, a preto odchádzajú. Naopak, do hotelov a iných zariadení v Tatrách bude J&T importovať personál z Rumunska alebo Ukrajiny. Na sídlisku Sibír je už polovica fondu predaná na apartmánové byty. „Firma pána Širokého zbúra kultúrny dom, pričom tam postavia 60 apartmánových bytov. Je to svetový trend, vznikne však mŕtve mesto, kde prídu ľudia iba na pár dní v roku. Cez Vianoce a na Silvestra sa tu neosprchujeme, lebo nebude dosť vody. Vodovod robil v Tatrách Rajner pred 150 rokmi a nebude stačiť novej nárazovej záťaži,“ dodáva s obavami Gálfy.
Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko má s J&T zatiaľ skôr dobré skúsenosti. „Disponujú obrovským potenciálom odborníkov, ktorých vedia zaplatiť. Nemusíme im hovoriť o revitalizačných opatreniach, pretože ich sypú z rukáva. Nespochybňujú biotopy, hodnotu území. Aj môj predchodca Tomáš Vančura o nich povedal, že málokedy niečo nedodržali, ak sa na tom dohodli,“ tvrdí Majko. Na zhodnotenie aktivít J&T v Tatrách je ešte priskoro. Aj kritici však uznávajú, že zatiaľ postupujú pomerne obozretne a ohľaduplne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.