Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sladký zemiak

.jozef Koleják .časopis .lifestyle

Tvári sa ako zemiak, no nie je to zemiak. Je zvláštne ružovkasto hnedý, niekedy dokonca fialový či tehlový. Tvarovo je akýsi ťarbavý, pripomína čudnú slzu obra, ktorá skamenela. Niekto mu hovorí sladký zemiak, niekto batat.

pre našinca veru podozrivá plodina, stretne sa s ňou poriedko, aj keď v poslednom čase bataty vídať na pultoch predajní akosi častejšie než trebárs pred dvadsiatimi rokmi. A pritom ide o zeleninu s naozaj krásnou a záhadnou minulosťou. Je to totiž asi jediná plodina, ktorá sa z Ameriky nerozšírila vďaka Kolumbovej výprave, ale pustila sa do sveta sama a omnoho skôr. Jej rozšírenie je dodnes veľkou záhadou a vo vedeckej obci sa o nej vedú siahodlhé polemiky.

Podľa vykopávok v jednej jaskyni v Peru sa preukázalo, že bataty živili pôvodných obyvateľov Ameriky už pekne dlho. Zvyšky sladkých zemiakov totiž na seba prezradili, že pochádzali z doby približne 8 000 rokov pred Kristom. Avšak okolo roku 1000 nášho letopočtu sa bataty začínajú záhadne objavovať v Polynézii. To znamená, že naše milé bordovo tehlové slzy sa rozhodli vybrať sa na západ a urobiť tam poriadnu kariéru. A veruže sa im to aj podarilo. Nikto však nevie, ako sa to stalo.

Jedni hovoria, že je to dôkaz o tom, že Polynézania robili pravidelné zámorské návštevy na americký kontinent a na týchto výpravách od obyvateľov odpozorovali zaujímavý zvyk jesť čudné buľvy. Nuž si so sebou zobrali domov nejaký ten exemplár.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite