Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Každé ráno som v štúdiu a hrám

.peter Bálik .juraj Kušnierik .časopis .kultúra

Najprv hrával na prešovskom sídlisku Nirvanu a metal, neskôr džezrock. Potom sa vydal vlastnou cestou. Dnes hráva so špičkovými hudobníkmi a má kapelu s bubeníkom King Crimson Patom Mastelottom. Gitarista David Kollar.

ty si vždy chcel byť muzikant?
Asi áno. Otec bol muzikant a videl som ho hrávať na pódiu.

.čo hrával otec?
Hral v takej zábavovej kapele. V 90. rokoch aj dobre zarábali, každý víkend hrávali. Sem-tam sme sa na nich išli pozrieť.

.hrali popové hity?
Nie. Bon Jovi, Alice Cooper a také veci.

.čiže tvrdý rock.
Jasné. Môj otec vyzerá ako Santana. Keby ste ho videli, povedali by ste, že je to môj brat. Vyzerá veľmi mlado.

.vraj prvá vec, čo sa ti páčila, bola Nirvana Unplugged.
Vtedy bola taká éra, že okolo nášho bloku všade na ulici hrávali chlapci s gitarami. Kabát a Nirvanu. Tak som šiel za otcom, či mi nezoženie nejakú gitaru. Nielenže zohnal, ale naučil ma aj celý ten unplugged album Nirvany hrať. Ja som potom išiel k tým chlapcom, ktorí vedeli len dve-tri pesničky. Vedel som hrať všetko. Tak sme začali aj džemovať.

.ale vtedy si už trochu vedel hrať na gitare, však?
Áno. Bol som druhák na základnej škole a chodil som na súkromné hodiny akustickej gitary. Otec ma k tomu prinútil. Aj brata. Potom, asi v štvrtom ročníku, som začal hrať hokej. No a potom, keď chlapci začali chodiť von s gitarami, tak ma to chytilo.

.ty si potom hudbu študoval?
Otec mi kúpil elektrickú gitaru, hral som metal, Judas Priest, mali sme revivalové kapelky. Vtedy bolo v Prešove veľa kapiel a vyrástlo v nich veľa muzikantov. Mali sme skúšobňu na Budovateľskej ulici v bývalej škôlke. Vedľa mali skúšobňu IMT Smile, Chiki Liki Tu-A a ďalší. Bol tam jeden veľmi dôležitý človek. Volal sa Ľubo Hanušin a bol riaditeľ kultúrneho centra ABC. Každý rok robil rockovú ligu, kde hrali všetky prešovské kapely. A každý rok robil aj veľký open air koncert na strelnici Marakaňa. Všetci sa sa tam stretávali, poznali sme sa a mali sme chuť hrať. Mali sme koncerty, bol podnik, ktorý sa volal Time, kde boli v kuse džemovačky. Ľubo Hanušin bol zásadnou postavou prešovskej scény.

.zaujímavé je, že tvoja hudba sa vybrala úplne iným smerom ako hudba tvojich vtedajších kolegov. Ako k tomu došlo?
Hral som s miestnymi muzikantmi, ako bol prešovský spevák Andy Belej, chvíľu som hral s Natašou Džunkovou. To boli také komerčné veci a jedného dňa mi bubeník v kapele povedal, že sa mám začať ináč obliekať, že musíme lepšie vyzerať. Tak som sa rozhodol, že to robiť nebudem. Vtedy som sa dozvedel, že v našom kostole hráva každý piatok nejaká kapela. Išiel som sa na nich pozrieť a nahral som s nimi prvé demo.

.kto bol v tej kapele?
Dano Špiner, ktorý hráva s Katkou Koščovou a so Šebanom, Vilo Cicoň, ktorý tiež hrá s Katkou. A bubeník, ktorého prezývali Hujer. (Smiech.) Zaujímalo ma to, čo robil Andrej Šeban. Bol som na jeho koncerte v Košiciach, kde hral s Tónom Kubasákom. Išiel som za ním a povedal som mu, že robím v Prešove gitarový festival a chcel by som ho pozvať. Povedal mi, koľko za to chce, išiel som vybrať do bankomatu potrebné peniaze, zavolal som nejakých muzikantov a urobil festival. Celé to bolo len kvôli tomu, aby som sa mohol stretnúť s Andrejom. Po koncerte som mu povedal, že som ho zavolal preto, aby ma niečo naučil. Povedal mi, že keď budem v Bratislave, mám sa mu ozvať. Tak som začal k nemu chodiť a asi štyri roky sme sa veľmi dobre kamarátili a denne telefonovali.

.ako prebiehali tie stretnutia s Andrejom Šebanom?
Bavili sme sa o muzike, ukázal mi Milesa Davisa, ja som nevedel, kto to je, King Crimson a ďalšie veci. Bol som teraz nedávno na workshope s Robertom Frippom, ktorý mal názov From Good to Great. A on tam hovoril, že najprv musíš podstúpiť cestu „from bad to good”, že si musíš nájsť svojho lokálneho učiteľa, ktorý ti pomôže pochopiť veci. To bol pre mňa Andrej Šeban. Neskôr som šiel, pochopiteľne, ďalej.

.čo najdôležitejšie ťa Andrej naučil?
Ísť si svojou cestou. Cítil vo mne niečo a posunul ma správnym smerom.

.tvoj prvý sólový projekt?
David Kollar Band s Danom Špinerom a Vilom Cicoňom. Aj album sme spolu natočili, ale dnes mi to pripadá ako veľmi amatérska nahrávka.

.hráš dnes so špičkovými zahraničnými hudobníkmi. To sa ako stalo?
Hral som so svojou kapelou každý víkend po Slovensku a cítil som, že potrebujem nájsť niečo nové. Vtedy fungoval MySpace, a tak som začal hľadať. Našiel som maďarského bubeníka Adama Marka, ktorý dnes hrá progresívny metal v kapele Special Providence, zarezervoval som chatu, pozval som ho a on doniesol aj basgitaristu. Tak sme spolu za tri dni nahrali album. Boli sme potom v Londýne, v Aténach, veľa sme jazdili.

.aké jednoduché.
Vždy je dobré, keď prídu noví ľudia a sú profíci, makajú, dajú do toho všetko, nepijú len pivko a nenadávajú, že sa nič nedá. Potom to fakt spravíš rýchlo. Samozrejme, neboli sme Pat Metheny Group, ktorí svoj náročný repertoár skúšajú aj pol roka. Sú to improvizácie, ktoré dostali nejakú tvár. Vznikli z toho džezrokové skladby.

.dalo by sa povedať, že improvizácie sú tvojím hudobným svetom?
Ja sa vždy snažím urobiť skladbu tu a teraz. Posledné kapely, ktoré som mal, fungovali tak, že sme rovno išli hrať, ináč sa to ani nedalo. Tak to robia aj King Crimson, ktorí vždy veľa improvizujú, potom z toho niečo vysekajú, dajú tomu formu a nahrajú album. Takže áno. Improvizujeme. Ale na to sa musíš veľmi dlho pripravovať. Je náročné takto hrať.

.čiže si hral v Londýne a v Grécku. Čo bolo potom?
Veľmi mi pomohol známy nórsky gitarista Eivind Aarset, ktorý hráva aj s Nillsom-Peterom Molvaerom. Napísal som mu množstvo mailov, no neodpisoval. Potom som urobil s Maďarsmi skladbu Too Far To Oslo a poslal som mu ju. Napísal mi, že sú tam pekné akordy. (Smiech.) Urobili sme projekt Artrance Performance, kde je maďarská tanečnica, Lenka Dusilová, Gergö Borlai, a to som tiež Eivindovi poslal. Odpísal, že toto je úplne iné a aby som sa prišiel ukázať. Tak som za ním letel do Osla, išli sme do štúdia, tam sme štyri hodiny hrali a keď som odchádzal, nabral som odvahu a spýtal som sa ho, či by sme mohli spolu hrať. Povedal mi, že môžem byť hosť v jeho kapele. Tak sme spolu zopár koncertov odohrali.

.takže nie je to len tak, že raz ťa niekto uvidí a už hráš v Amerike.
Je za tým veľa roboty. Eivinda som potom zavolal do Artrance a povedal mi, že vidí, že sa rýchlo posúvam a že keď ho niekto bude volať hrať a on nebude môcť ísť, tak ma odporučí namiesto seba. Skoro som sa rozplakal, keď som to počul. Potom ma Eivind spomínal Lorenzovi Feliciatimu v Londýne, ktorý sa poznal s Patom Mastelottom z King Crimson. Spýtal som sa, či mi môže dať jeho mailovú adresu, on povedal, že nie, ale mám mu napísať, čo chcem Mastelottovi povedať a on mu to prepošle. Napísal som dlhý mail, updatoval som si webovú stránku. O dva týždne mi prišiel mail od Mastelotta. Povedal, že sa mu páčilo, čo videl a počul na mojom webe a že zajtra hrá s Crimson Project vo Varšave a či chcem byť na guest liste. Išiel som na druhý deň deväť a pol hodiny do Varšavy, bol som na koncerte a po ňom ma Mastelotto zavolal do šatne. Spýtal som sa ho, či by sme si niekedy nezahrali. Povedal, že nemá čas. O mesiac som sedel u nás pri bytovke v krčme a prišiel mi od neho mail, že si vypočul moj album The Son a že poďme do toho. V tom čase som spoznal talianskeho trubkára Paola Raineriho, zobral som ho do toho a tak vznikla Komara.

.prečo sa tak málo slovenským hudobníkom podarí preraziť vo svete?
Hudobník sa musí mať zle. Myslím tým veľa chcieť a pracovať. To ma stále hnalo dopredu. Keby som tu mal kapelu, s ktorou by som hral 300 koncertov ročne, tak by som asi do sveta nešiel. Stačilo by mi to, čo je tu. Myslím tým, že treba makať a nechopiť sa každej prvej príležitosti. Nezakopať sa v lokálnej kapele na 10 rokov a potom smútiť. Chcel som ísť svojou vlastnou cestou, robiť svoju hudbu. A vždy som chcel hrať s tými najlepšími.

.možno, že to je ten problém, že tunajší muzikanti nehrajú s tými najlepšími.
Väčšinou to, bohužiaľ, funguje tak, že si hudobník zaplatí veľkú star, odohrá pár koncertov a je po všetkom. Z opačnej strany pozvanie nepríde. Je to dosť frustrujúce. Na druhej strane nemusí každý muzikant chcieť ísť do sveta. Možno mu stačí to, že má fanúšikov na Slovensku a v Česku a je to úplne v poriadku. Hlavne by mala hra hudobníka, ktorý do sveta ísť chce obsahovať nejaké vlastné prvky, ktoré zahraničných hudobníkov inšpirujú.

.ako vznikol album Komara?
Mali sme hrať s Patom koncert v Brne, ale ten sa zrušil. Keď som to v aute Patovi povedal, on okamžite, že „nevadí, ideme do štúdia”. Tak sme išli do Prahy a tam sme nahrali sedem hodín improvizácií. Pat si to všetko stiahol na harddisk, zobral si to do Ameriky a o nejaký čas mi poslal 29 kostier skladieb, ktoré z toho urobil. Potom sme na tom robili ešte 5 mesiacov, Paolo nahral trúbky, ja som v tom čase frčal na True Detectivovi, tak som si napísal taký scenár a nazval som ho True Detective režírovaný Davidom Lynchom. Poslal som ho Patovi a ten požiadal kamaráta z rádia, aby to načítal. To je to „hovorené slovo” na albume. Gitarista skupiny Tool a autor príšer a efektov z Terminátora 2, Predátora 2 alebo Jurského parku Adam Jones urobil obal. Strihal to Adrian Benavides, ktorý teraz ide na turné so Smashing Pumpkins.

.čo v súčasnosti robíš okrem Komary?
Mám s Paolom Rainerim a bubeníkom Simonem Cavinom kapelu Blessed Beat. V októbri máme turné a budeme aj na Slovensku. Robím hudbu k pražskému pohybovému divadlu Spitfire Company, filmovú hudbu, divadelné projekty.

.kde sa v tebe berie toľko energie?
Ľudia mi vravia, že mám v sebe atómový reaktor. Každé ráno o ôsmej som v štúdiu a hrám. Nahrám si hodinový sólo koncert, potom si ho pustím, zistím, čo robím zle, hrám sa s efektami a potom idem domov. Ak v štúdiu jeden deň nie som, mám výčitky svedomia. Neustále hľadám nové veci. Raz mi Andrej Šeban povedal, že sa nikomu od nás nepodarí presadiť v inej krajine. A dá sa to. Netreba počúvať také kecy. Príkladom mi je aj Pat Mastelotto. Ten robí nonstop. Keď sme spolu robili albumy, mal som občas pocit, že to už nezvládnem: v noci skype, nad ránom telefonáty, potom ti pošle hudbu a chce hneď počuť, čo si o tom myslíš. Neskutočné! Tak isto jeho príbeh o tom, ako sa dostal do King Crimson, je veľmi zaujímavý a inšpirujúci. Títo ľudia neriešia, čo sa nedá, ale ako to urobiť, aby sa to dalo.

.čo si tvoj otec myslí o tvojej hudbe?
Teraz sa teší. Ešte pred pár rokmi pochyboval, či to bude mať nejaký zmysel.

David Kollar/
pochádza z Prešova, od detstva hrá na gitare. Najprv pôsobil v miestnych metalových a popových zoskupeniach, neskôr si založil vlastnú kapelu David Kollar Band, s ktorou nahral aj svoj prvý album. Neskôr sa začal venovať improvizovanej hudbe na pomedzí džezu a rocku. Nahral niekoľko sólových albumov, hráva s nórskym gitaristom Eivindom Aarsethom, s Lenkou Dusilovou, píše filmovú a divadelnú hudbu, s bubeníkom King Crimson Patom Mastelottom a trubkárom Paolom Rainerim má kapelu Komara, s bubeníkom Simonem Cavinom a s Paolom Rainerim kapelu Blessed Beat. Hrá po celom svete, žije v Prešove.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite